Ten, ktorý hýbe hviezdami

Nie sú len okrasou nebeskej oblohy. Sú znamením Božej starostlivosti. Hviezdy. Posielané  neveriacim, hľadajúcim, pochybujúcim i tým, ktorí aj keď už našli, putujú ďalej. Svietia.  Jedným preto , aby našli cestu k Tomu, ktorý je Svetlom sveta, iným, aby na nej vytrvali.  Svietia, aby svojim jasom vydali svedectvo, že On- Svetlo sveta, je tu, je s nami. Boh sa stará, aby na oblohe nášho života nechýbali hviezdy, ktoré nás privádzajú k Nemu samotnému. Šťastné i nešťastné životné okamihy, okolnosti, naši blízki a známi,  druhí ľudia alebo veci môžu byť znameniami, ktoré privádzajú človeka k viere, ku Kristovi. Nie všetci ale rozumejú reči hviezd. Mnohí už nevidia ani ich svetlo. Prečo jedni vidia a nachádzajú a iní nie? Čo môže otvoriť oči srdca, aby videli? Čo chýba tým, ktorí ostávajú ľahostajní a nehybní? Prílišná sebaistota. U mnohých dosahuje rozmerov babylonskej veže siahajúcej svojou pýchou skoro do neba. Všetko poznáme, o všetkom máme prehľad, vystačíme si sami sebou. Tam nie je miesto pre Boha, ktorý by sa stal malým, že by sa k nám mohol priblížiť. Pokora. Pozná svoje miesto, možnosti, limity,  vie sa podriadiť tomu, čo nás presahuje, vie sa skloniť pred tajomným. Odvaha. Uveriť veľkému, aj keď sa to prejavuje v malom, napríklad v bezbrannom dieťati. Evanjeliová schopnosť byť v srdci dieťaťom, schopnosť žasnúť nad tajomstvami života i neba, ktorá nám západniarom tak žalostne chýba. Ochota vykročiť zo seba samých. Nič nám neprospeje, nič nám nepomôže, ak  srdce a rozum ostanú zatvrdnuté. Božie pozvanie je tu. Je len a len na nás, či ho zoberieme vážne a otvoríte sa mu. Ten, ktorý hýbe hviezdami, jediný má moc urobiť nás schopnými vidieť a zachrániť nás od akejkoľvek temnoty. Prosme ho, aby nám dal múdre srdce, ktoré nám umožní vidieť hviezdu jeho dobroty a vydať sa na Jeho cestu, aby sme ho nachádzali nie len v posvätných sláveniach, ale aj v okolnostiach nášho každodenného života.

Ľudovít Malý