Zlepšiť kvalitu homílií!

Neraz trpia veriaci, že musia počúvať, inokedy niektorí kňazi, že musia kázať. Mnoho sťažností, ktoré, podľa pápeža Františka nemožno nepočúvať, vedie k jednoznačnému záveru: ohlasovaniu v liturgii a príprave homílie treba venovať vážnu pozornosť. Biskupské synody v r. 2005 a 2008 sa tak isto zhodli: je potrebné zlepšiť kvalitu homílií.
Zneužitie kazateľnice môže mať rôzne podoby. Zanechávanie odkazov, osobné invektívy, politikárčenie alebo prezentácia vlastných názorov. Toto všetko nemusí nikoho zaujímať. A ani nezaujíma. Problém je oveľa závažnejší vo svojej hĺbke. Spomínané symptómy len poukazujú na problém kazateľov- závažné nepochopenie liturgie a ich miesta v nej.
Jasnú orientáciu v tejto veci dávajú cirkevné dokumenty Sacramentum caritatis, Verbum Domini a Evangelium gaudium.
Proti veľmi dlhým kázňam, ktoré niekedy pripomínajú skôr prednášky alebo konferencie treba zdôrazniť princíp, že Pán je viac ako jeho služobník. Slovo kazateľa nesmie zaberať veľa miesta, Pán musí zažiariť viac. Dlhá a slabo pripravená homília zatieňuje Toho, v ktorého službe kazateľ stojí. Ohrozuje to rytmus a harmóniu celého slávenia.
Pokušenie strhnúť pozornosť na seba. Zbytočné odbočenia a vtipy upriamujú pozornosť skôr na kazateľa než na jadro evanjelia. Jedna vec je úsmevná príhoda zapadajúca do kontextu výkladu Božieho slova, iná nevhodný vtip alebo zážitok.
Potlesk. Cudzorodý prvok v liturgii. Kázeň nie je výkonnostný pretek, za ktorý treba kazateľa odmeniť potleskom. Pochváliť kazateľa predsa možno osobne. To, čo má po kázni nasledovať je chvíľka ticha. Pre mnohých trápne ticho, v liturgii ale priestor na krátku reflexiu.
Zlé spôsoby dokážu veľa pokaziť. Platí to aj o homílii. Dôležitý je spôsob, ako to povedať. Znechutenie z kázne vrhá temné svetlo na celú liturgiu , na osobu kazateľa i na celú Cirkev, ktorá sa najviac zviditeľňuje práve v liturgii.
Neaktuálnosť. Problém mnohých kazateľov na Slovensku. Viac žiť na pulze doby, aby sme objavili, čo treba povedať. Kňaz by nemal v kázni odpovedať na otázky, ktoré si nikto nekladie.
Príprava homílie. Niektorí kňazi namietajú, že majú málo času a veľa povinností. Realita taká naozaj môže byť. Napriek tomu pápež František žiada, aby sa príprave venoval dostatočne dlhý čas, aj keby ostalo menej času na iné povinnosti. Hlásateľ, ktorý sa nepripravuje, nie je duchovný, je nepoctivý k darom, ktoré dostal, konštatuje František v exhortácii Evangelium gaudium.

Nudné kázanie. Jednou z príčin neefektívneho kázania je neschopnosť sprostredkovať vlastnú silu ohlasovaného textu. Exegézy a homílie iných autorov majú pomôcť pochopiť a objaviť základné posolstvo textu, nemajú slúžiť na nekritické kopírovanie.
Kňaz, ktorý sa modlí, študuje a zodpovedne pripravuje na homílie, je ako studňa, ktorá sa plní životodarnou vodou, aby z nej mohli piť všetci, ktorí k nej prichádzajú.
Kázať primerane, vychádzajúc z lekcionára a aktuálnej situácie ľudí, je opravdivé umenie, ktoré musí pestovať tak biskup, ako aj vidiecky kňaz. Ani uskutočňovaná charizma na apoštolské a charitatívne aktivity, ani známe meno kazateľa, prípadne jeho odbornosť, nedávajú právo na znevažovanie kazateľnice tak, ako sme toho niekedy svedkami…
V adventnej liturgii sa modlíme, aby hlas kazateľov prenikol srdcia veriacich. Diletantský a ľahkovážny prístup k príprave a prednesu homílie vytvárajú priestor k tomu, aby sa sám kazateľ stal prekážkou, že by  Božie slovo preniklo do ľudských sŕdc.
Poďakovanie a úprimná úcta patrí všetkým kňazom a diakonom, ktorých kazateľská služba robí česť vznešenému poslaniu každého robotníka vo vinici Pánovej a radosť v srdciach tých, čo ich počúvajú.

Ľudovít Malý
autor je kňaz a liturgický poradca