Koronavírus? Pomoc nám príde od Pána

Počas veľkej morovej epidémie v Miláne v r. 1576/77 milánsky arcibiskup Karol Boromejský navštevoval chorých, modlil sa s ľuďmi a naboso viedol kajúcnu procesiu. Úžasný príklad, ako môže byť pastier blízky jemu zverenému stádu najmä v nebezpečenstvách. Dôležité Informácie o víruse COVID-19 máme k dispozícii. Pokyny o prevencii a postupy sú tak isto patrične zdôrazňované. Čo však, myslím, chýba, je dôrazný hlas duchovných pastierov, ktorý by reagoval na niečo, čo v istom zmysle môže byť horšie ako samotný vírus: neopodstatnený strach a prepadnutie panike. Tu nestačí vyhlásenie o tom, čo sa má robiť, tu je potrebná blízkosť pastierov v slove, ktoré povzbudí na ceste proti bezdôvodnému strachu a panike. Často sa vyčíta duchovným pastierom, že vo svojich kázňach a pastierskych listoch nie sú aktuálni. Práve tieto chvíle vyžadujú nie moralizovanie, ale skutočnú blízkosť pastierov aj skrze vhodné slová. Toto sú okamihy, keď máme vytiahnuť z histórie príklady ľudí a udalostí, na ktorých možno najlepšie ilustrovať, čo je potrebné robiť. Zdôrazňovanie opatrnosti a apel na zodpovednosť sú určite namieste. Ešte dôležitejšie je pripomenúť, že skutočná pomoc skrze konkrétnych ľudí a pokroku, vždy prichádza od Pána, ktorý stvoril nebo a zem. Spomeňme si na kráľovnú Ester, ktorá v smrteľnom nebezpečenstve hroziacemu jej národu konala pokánie a slovami nádhernej modlitby prosila Pána o záchranu. Alebo správanie kresťanov v prvotnej Cirkvi počas epidémií- neutekali z miest a pred druhými, ale navzájom sa podporovali, pomáhali si a modlili sa. Svedomitá podpora a sociálna spätosť spôsobili, že miera ich prežitia bola vyššia ako u pohanov. Pomyslime na kajúcne procesie vedené pápežmi v Ríme počas epidémií moru s obrazom Panny Márie vyprosovali pomoc zhora. V r.590 po Kr. sa to stalo počas pontifikátu pápeža Gregora Veľkého, mor ustal. Kaplnky zasvätené sv. Rochusovi, azda najznámejšiemu patrónovi proti epidémiám, dodnes stojace ( a mnohé zabudnuté) v rozličných častiach Slovenska dosvedčujú vieru našich predkov, ktorí ho vzývali o pomoc pri epidémii moru. Lekár lieči, ale Boh uzdravuje. My kresťania nesmieme zabudnúť na primát Boha a poradie dôležitosti krokov v snahe správne zareagovať aj v tejto situácii. Dôverná a vytrvalá prosba o pomoc k dobrému a všemohúcemu Bohu by mala byť absolútnou samozrejmosťou pre tých, ktorí veria, že sme v Božích rukách.
Poznámka k návrhu zatvoriť kostoly počas šíriacej sa nákazy. S kostolmi ( a dúfam, že u nás nepríde k takej situácii) by sa nemalo zaobchádzať temer ako s divadlami a kinami, ktoré by sa mali pozatvárať. Je nebezpečné pozerať sa na kostol najprv ako na rizikové miesto nákazy. Kostol je miesto poskytujúce nádej a útechu v ťažkých časoch, kostol pripomína, že človek sa nemôže zachrániť sám. Samotná spirituálna motivácia veľmi pomáha odolávať chorobám. Opatrnosť a opatrenia sú nutné. Chorý sa má liečiť doma alebo v nemocnici. Zdraví ale majú mať prístup k miestu, kde načerpajú potrebnú útechu a posilu pre chvíle, keď bude potrebné pomáhať iným.
Mgr. Ľudovít Malý, autor je katolícky kňaz