Hodnotné príhovory Sv.Otca Františka

Príhovor na prahu Veľkého týždňa:

Drahí priatelia, dobrý večer!

V tento večer mám možnosť vstúpiť do vašich domovov iným spôsobom než zvyčajne. Ak mi dovolíte, chcel by som sa s vami porozprávať na nejakú chvíľu, v tomto čase ťažkostí a utrpenia. Predstavujem si vás vo vašich rodinách, ako prežívate neobvyklý život, aby ste sa vyhli nákaze. Myslím na živosť detí a mládeže, ktorí nemôžu vychádzať, navštevovať školu, žiť ich život.

Mám v srdci všetky rodiny, zvlášť tie, ktoré majú niekoho zo svojich drahých chorého, alebo sú v žiali nad stratou blízkych či už pre koronavírus, alebo iné príčiny. V týchto dňoch myslím často na ľudí osamelých, pre ktorých je ťažké vyrovnať sa s týmito chvíľami. Predovšetkým myslím na starých ľudí, ktorí sú mi tak drahí.

Nezabúdam na nikoho z tých, čo sú chorí na koronavírus a hospitalizovaní v nemocniciach. Som si vedomý šľachetnosti tých, ktorí sa pri tejto pandémii vystavujú ohrozeniu pre opateru chorých alebo zabezpečenie základných služieb spoločnosti. Koľkí hrdinovia, dennodenne, v každej hodine!

Pamätám aj na mnohých, čo sú v tiesnivých ekonomických podmienkach a majú obavy o prácu a o budúcnosť. Moja myseľ mieri aj k odsúdeným vo väzniciach, ku ktorých bolesti sa pridáva aj strach z epidémie, o seba samých i o svojich drahých; myslím na bezdomovcov, ktorí nemajú domov, ktorý by ich chránil.

Je to náročná chvíľa pre všetkých. Pre mnohých extrémne náročná. Pápež to tiež vie, a týmito slovami chce všetkým vyjadriť svoju blízkosť a svoju lásku. Snažme sa, ak môžeme, využiť čo najlepšie tento čas: buďme šľachetní; pomáhajme tomu, kto je v núdzi v našom okolí; vyhľadajme, možno cez telefón alebo sociálne siete, osamelejších ľudí; modlime sa k Pánovi za všetkých, ktorí sú skúšaní v Taliansku i vo svete. Aj keď sme izolovaní, myšlienky a duch môžu dosiahnuť ďaleko s kreativitou lásky. Toto je dnes potrebné: kreativita lásky.

Budeme naozaj nezvyčajným spôsobom sláviť Veľký týždeň, ktorý prejavuje a zhŕňa posolstvo evanjelia o bezhraničnej Božej láske. A v tichu našich miest znovu zaznie evanjelium Veľkej noci. Apoštol Pavol hovorí: «Zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych» (2 Kor 5,15).

Vo zmŕtvychvstalom Ježišovi zvíťazil život nad smrťou. Táto veľkonočná viera živí našu nádej. Chcel by som sa o ňu s vami podeliť dnes večer. Je to nádej na lepšie časy, v ktorých budeme i my lepšími, konečne oslobodení od zla a od tejto pandémie. Je to nádej: nádej nesklame; nie je to ilúzia, je to nádej.

Vzájomne bok po boku, v láske a trpezlivosti, môžeme si v týchto dňoch pripravovať lepšie časy. Ďakujem vám, že ste mi dovolili vstúpiť do vašich domovov. Robte gestá nežnosti voči tomu, kto trpí, voči deťom, starým ľuďom. Povedzte im, že pápež je im nablízku a modlí sa, aby nás Pán všetkých už skoro oslobodil od zla. A vy, modlite sa za mňa.

Dobrú chuť k večeri. Do skorého videnia!

Homília na Kvetnú nedeľu:

Ježiš «sa zriekol seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,7). Nechajme sa voviesť týmito slovami apoštola Pavla do týchto svätých dní, kde Božie slovo, ako opakujúci sa refrén, ukazuje Ježiša ako sluhu: Na Zelený štvrtok je sluhom, ktorý umýva nohy učeníkom; na Veľký piatok je predstavený ako trpiaci a víťazný sluha (porov. Iz 52,13); a už zajtra o ňom Izaiáš prorokuje: «Hľa, môj služobník, priviniem si ho» (Iz 42,1).

Boh nás zachránil slúžiac nám; Vo všeobecnosti si myslíme, že to my slúžime Bohu. Nie, je to on, kto nám nezištne slúžil, pretože nás miloval ako prvý. Je ťažké milovať bez toho, aby sme boli milovaní. A ešte ťažšie je slúžiť, ak nedovolíme Bohu, aby nám slúžil.

Akým spôsobom nám však slúžil Pán? Tým, že dal svoj život za nás. Sme mu drahí a stáli sme ho draho. Svätá Angela z Foligna dosvedčila, že od Ježiša počula tieto slová: «Nemiloval som ťa zo žartu». Jeho láska ho priviedla k tomu, že sa pre nás obetoval, že na seba vzal všetko naše zlo. Je to niečo, čo nás necháva s otvorenými ústami: Boh nás zachránil dovoliac, aby sa naše zlo na ňom vyvŕšilo. A to bez jeho reakcie, jedine s pokorou, trpezlivosťou a poslušnosťou sluhu, výlučne so silou lásky. A Otec podopieral Ježišovu službu: nezahnal zlo, ktoré naňho dorážalo, ale posilňoval ho v jeho utrpení, aby naše zlo bolo porazené jedine dobrom, aby ním úplne do hĺbky prešla láska. Až do dna.

Pán nám slúžil až tak, že zažíval tie najbolestnejšie situácie pre toho, kto miluje: zradu a opustenie.

Zrada. Ježiš znášal zradu učeníka, ktorý ho predal a učeníka, ktorý ho zaprel. Bol zradený ľuďmi, ktorí mu volali na slávu a potom kričali: «Ukrižovať ho!» (Mt 27,22). Bol zradený náboženskou inštitúciou, ktorá ho nespravodlivo odsúdila a politickou inštitúciou, ktorá si umyla ruky. Pomyslime na malé či veľké zrady, ktoré sme v živote znášali. Je strašné, keď zistíme, že pevne vložená dôvera je oklamaná. V hĺbke srdca sa rodí tak veľké sklamanie, že sa zdá, že život viac nemá zmysel. K tomuto dochádza preto, že sme sa narodili pre to, aby sme boli milovaní a aby sme milovali, a tou najbolestnejšou vecou je byť zradení tým, kto sľúbil, že nám bude verný a nablízku. Nemôžeme si ani len predstaviť, aké bolestné to bolo pre Boha, ktorý je láska.

Nahliadnime do nášho vnútra. Ak sme k sebe úprimní, vidíme naše nevernosti. Koľko falošností, pokrytectiev a dvojtvárností! Koľko zradených dobrých úmyslov! Koľko nedodržaných prísľubov! Koľko zanechaných predsavzatí! Pán pozná naše srdce lepšie ako my, vie, akí sme slabí a nestáli, koľko padáme a s akou námahou opäť vstávame a aké je ťažké uzdraviť isté rany. A čo urobil, aby nám prišiel v ústrety, aby nám slúžil? To, čo povedal prostredníctvom proroka: «Uzdravím ich odpadlíctvo, budem ich milovať, hoci si to nezaslúžia» (porov. Oz 14,5).

Uzdravil nás tak, že na seba vzal naše nevernosti, vzal od nás naše zrady. Takže my, namiesto malomyseľnosti v strachu, že to nedokážeme, môžeme pozdvihnúť zrak k Ježišovi na kríži, prijať jeho objatie a povedať: „Hľa, moja nevera je tam, vzal si si ju ty, Ježiš. Otvor mi náručie, slúž mi tvojou láskou, aj naďalej ma podopieraj… Idem teda vpred!“

Opustenie. Ježiš na kríži v dnešnom Evanjeliu hovorí jednu vetu, jednu jedinú: «Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?» (Mt 27,46). Je to silná veta. Ježiš utrpel opustenie svojimi najbližšími, ktorí zutekali. Zostával mu však Otec. Teraz, v priepasti osamelosti, po prvýkrát ho volá všeobecným menom „Boh“. A volá k nemu «mocným hlasom» „prečo?“, to najsrdcervúcejšie „prečo?“: „Prečo si ma aj ty opustil?“ V skutočnosti sú to slová žalmu (porov. Ž 22,2): hovoria nám, že Ježiš vniesol do modlitby aj extrémnu skľúčenosť. Zostáva však fakt, že ju zakúsil: zakúsil to najväčšie opustenie, o ktorom svedčia Evanjeliá prinášajúc jeho autentické slová.

Prečo to všetko? Opäť kvôli nám, aby nám slúžil. Aby, keď sa cítime tlačení k múru, keď sa nachádzame v slepej uličke, bez svetla a východiska, keď sa zdá, že dokonca ani Boh neodpovedá, aby sme pamätali na to, že nie sme sami. Ježiš zakúsil totálnu opustenosť, situáciu, ktorá mu bola najviac cudzia, preto, aby bol vo všetkom solidárny s nami. Urobil to pre mňa, pre teba, pre všetkých nás, aby ti povedal: „Neboj sa, nie si sám. Zakúsil som celú tvoju skľúčenosť, aby som bol vždy po tvojom boku“.

Hľa, pokiaľ nám až slúžil Ježiš, spúšťajúc sa do priepasti našich najkrutejších utrpení, až po zradu a opustenie. Dnes, v dráme pandémie, zoči-voči mnohým trieštiacim sa istotám, tvárou v tvár mnohým zradeným očakávaniam, v pocite opustenia, ktoré nám zviera srdce, Ježiš každému hovorí: „Odvahu: otvor si srdce mojej láske. Pocítiš útechu Boha, ktorý ťa podopiera“.

Drahí bratia a sestry, čo môžeme urobiť stojac pred Bohom, ktorý nám slúžil až tak, že zakúsil zradu a opustenie? Môžeme nezrádzať to, pre čo sme boli stvorení, neopúšťať to, čo je dôležité. Sme na svete, aby sme milovali jeho i druhých. Zvyšok sa pominie, toto zostáva. Dráma, ktorou prechádzame v tomto čase nás nabáda brať vážne to, čo je vážne, a nestratiť sa v banálnych veciach; znovuobjaviť, že život neslúži na nič, ak neslúžime. Pretože život sa meria na základe lásky.

Takže, v týchto svätých dňoch, doma, buďme pred Ježišom na kríži. Hľaďte, hľaďte na kríž, ktorý je mierou lásky Boha k nám. Pred Bohom, ktorý nám slúži až po vydanie života, hľadiac na kríž si prosme milosť žiť pre službu. Snažme sa kontaktovať tých, ktorí trpia, ktorí sú sami a v núdzi. Nemyslime len na to, čo nám chýba, ale myslime na dobro, ktoré môžeme vykonať.

Hľa, môj služobník, ktorého podopieram. Otec, ktorý podopieral Ježiša v utrpení, povzbudzuje aj nás v službe. Iste, milovať, modliť sa, odpúšťať, ujímať sa starostlivo druhých, tak v rodine, ako aj v spoločnosti, nás môže stáť veľa. Môže sa to zdať ako jedna krížová cesta. Avšak cesta služby je tou víťaznou cestou, ktorá nás zachránila a ktorá nám zachraňuje život.

Chcel by som to povedať osobitne mladým, v tento deň, ktorý je už 35 rokov venovaný im. Drahí priatelia, hľaďte na skutočných hrdinov, ktorí v týchto dňoch vychádzajú na svetlo: nie sú to tí, čo majú slávu, peniaze a úspech, ale tí, čo dávajú seba samých, aby slúžili druhým. Cíťte sa povolaní vložiť svoj život do hry. Nemajte strach vynaložiť ho pre Boha a pre druhých, takto získate! Pretože život je darom, ktorý získavame tým, že sa darujeme. A pretože tou najväčšou radosťou je povedať „áno“ láske, bez „ak“ a bez „ale“. Povedať „áno“ láske, bez „ak“ a bez „ale“. Tak, ako to urobil Ježiš pre nás.

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry,

pred ukončením tohto slávenia by som chcel pozdraviť tých, čo sa na ňom zúčastnili prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Zvlášť moje myšlienky smerujú k mladým celého sveta, ktorí prežívajú na diecéznej úrovni dnešný Svetový deň mládeže spôsobom, aký sme tu doposiaľ nemali. Dnes mali mladí z Panamy odovzdať kríž mladým z Lisabonu. Toto tak pôsobivé gesto sa odkladá na Nedeľu Krista kráľa, na budúci 22. november. V očakávaní tejto chvíle vyzývam vás, mladí, aby ste pestovali a dosvedčovali nádej, veľkodušnosť, solidaritu, ktoré všetci potrebujeme v tomto ťažkom čase.

Na zajtra 6. apríla pripadá Svetový deň športu za pokoj a rozvoj, vyhlásený zo strany OSN. V tomto období je mnoho športových udalostí zrušených, no vychádzajú na povrch tie najlepšie plody športu: odolnosť, tímový duch, bratstvo, vydávanie toho najlepšieho zo seba… Takže podporujme šport pre pokoj a rozvoj.

Drahí, s vierou sa vydajme na cestu Svätého týždňa, v ktorom Ježiš trpí, umiera a vstáva z mŕtvych. Jednotlivci a rodiny, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na liturgických sláveniach, sú pozvaní sústrediť sa v modlitbe doma, aj za pomoci technologických prostriedkov. Duchovne sa zomknime s chorými, s ich rodinami a s tými, ktorí sa o nich s toľkou obetavosťou starajú; modlime sa za zosnulých, vo svetle veľkonočnej viery. Každý je prítomný v našom srdci, v našich spomienkach, v našej modlitbe.

Od Márie sa učíme vnútornému stíšeniu, pohľadu srdca, milujúcej viere, aby sme nasledovali Ježiša na krížovej ceste, ktorá vedie k sláve zmŕtvychvstania. Ona kráča s nami a podopiera našu nádej.