Milí priatelia!
Boh nám prejavil lásku do krajnosti ( por. Jn 13,1). Miluje nás aj v našich pádoch a biede. To znamená, že sa od nás neodvracia a nenecháva nás osamotených. Gesto umývania nôh apoštolom pri Poslednej večeri je úžasným znamením, ktoré túto lásku zjavuje. Benedikt XVI. učí, že Ježiš odkladá odev svojej božskej slávy a oblieka si šaty otroka. Pokľaká pred nami a preukazuje nám službu ako otrok. Boh kľačí pred človekom, aby mu umyl špinavé nohy a tak mu umožnil vytvoriť spoločenstvo pri stole Božej láskavosti. Nad týmto gestom by sa nám mal zatajiť dych a srdce by mala naplniť vďačnosť a hlboké dojatie. Adekvátna odpoveď na toto a všetko, čo pre nás Pán urobil, je láska. Aby ju človek mal, musí dovoliť, aby ho Ježiš umyl, objal a tak očistil. Odmietnuť znamená zvoliť pýchu, ktorá si myslí, že nepotrebuje žiadne očisťovanie. Pýchu, ktorá sa uzatvára a vedie do temnoty , v ktorej moc, peniaze a úspech sú dôležitejšie, než spoločenstvo s Ježišom, dôležitejšie než Boh a jeho láska. Kiež nám tieto veľkonočné dni, umocnené skúškou Epidémie, umožnia vstať z hrobu našej slepoty, ľahostajnosti a pýchy k novému pohľadu na naše životy i na tajomstvá našej viery.
Ľudovít Malý