Boh kráča s nami po cestách nášho života neraz ako tajomný spoločník. Tajomne, ale predsa. Jeho blízkosť je zárukou jeho záujmu o nás. Pýta sa nás aj dnes, o čom sa zhovárame cestou. „Pane a ty to nevieš? Ty, v ktorého rukách je osud každého z nás a celého sveta?“. A porozprávali by sme o našom smútku z udalostí týchto dní, o strachu a obavách z budúcnosti. Nepochybovali by sme o láskyplnom pohľade a slovách útechy od nášho Pána. V atmosfére ťažoby dnešných dní by výčitka mohla pôsobiť rušivo. Možno od človeka. Nemala by od Ježiša, ktorý zroneným emauzským učeníkom adresoval slová o nechápavosti a ťarbavosti srdca uveriť všetko, čo povedali proroci. To všetko, čo povedali proroci obsahuje Božie slovo, ktoré je živé a účinné. Slovo, cez ktoré hovorí k nám Pán času a dejín, ak je čítané s vierou. Slovo, v ktorom práve v tieto mimoriadne dni môžeme nanovo objaviť prítomnosť Toho, ktorý rozohreje naše srdce.
Zostaň s nami, Pane Ježišu, lebo sa zvečerieva, nech svetlo Tvojho slova roztápa tvrdosť našich sŕdc a otvára nám zrak. Nech v tme napĺňajúcej naše vnútro si Ty jediný lúčom pravého svetla, ktoré prebudí nádej a otvorí naše duše túžbe po plnom svetle. Zostaň s nami!
Ľudovít Malý