Príhovor správcu farnosti na Nedeľu Dobrého Pastiera 3.5.2020

Milí bratia a sestry!
Nedeľa Dobrého Pastiera ( 4.veľkonočná nedeľa) je dňom prosieb za duchovné povolania. Na Slovensku sa v minulosti vravievalo: akých kňazov si vymodlíme, takých budeme mať. Táto veta vyjadrovala vieru v to, že kňaz vytrvá pri svojom Majstrovi a na ceste za Ním len s pomocou jeho milosti, samozrejme za predpokladu, že bude s Božou milosťou spolupracovať. Ľudia živej viery vždy inštinktívne cítili, aká nesmierne dôležitá je modlitba za kňazov a za duchovné povolania. Živá viera vždy videla, že prvou a najpotrebnejšou pomocou, oporou, je modlitba. Ak teda pri pohľade na Ježiša Dobrého Pastiera uvažujeme, čo by sme mohli našim kňazom a zasväteným dušiam darovať ( a nie len v dnešný deň), je to najmä modlitba a vlastne akákoľvek obeta. Osobitne za kňazov- služobníkov oltára, aby skrze ich službu, napriek ich nehodnosti, nedostatkom a pádom, žiarila láskavá starostlivosť Krista Dobrého Pastiera. V 10.kapitole Jánovho evanjelia je načrtnutý obraz dobrého pastiera tak, ako ho predstavil samotný Ježiš. Je dôležité vracať sa k týmto riadkom, lebo postava Dobrého Pastiera je podstatnou definíciou kňaza. Kňaz nemá byť takým, akým ho neraz chcú ľudia v pomýlených, hoc v úprimne mienených predstavách. Jeho služba nie je s ničím porovnateľná, lebo vedie ľudí k životu „ v hojnosti“, ktorý môže dať len Ježiš Kristus a On ho dáva najmä službou kňaza, osobitne pri slávení Eucharistie. Prostredníctvom kňazskej vysviacky sa kňaz spája s Ježišom najužšie, teda bytostne, ontologicky a to práve preto, aby sa celkom zasvätil Bohu pre spásu duší, takto je osobitným spôsobom zapojený do tajomstva Kristovej obety. Preto má robiť najmä to, čo spáse jemu zverených slúži. To ostatné čo robí je dobré a potrebné natoľko, nakoľko smeruje k týmto skutočnostiam. Žiaľ, aj v kresťanských spoločenstvách sa na to zabúda, podobne, ako sa zabúda na „starú-dobrú“ tradíciu modliť sa pravidelne za kňazov a duchovné povolania. Ten, kto si uvedomuje dôležitosť kňazských povolaní, ani na chvíľu nezapochybuje o pravdivosti slov, že treba neustále prosiť Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej vinice. Strata vedomia dôležitosti modlitieb za duchovné povolania a za kňazov ani tak nesúvisí s nedostatkom času ( koľko sme ho dostali v týchto dňoch epidémie…), ale s nedostatkom živej viery, ktorá vidí dôležitosť duchovných povolaní v jasnom svetle. Nebude kňazov- nebude Eucharistie a ľud podlomený únavovou nebude mať zdroj na obnovenie síl a prameň posvätenia vyschne. Nebude kňazov- nebude cez sviatostné kanály prúdiť životodarná miazga milostí do ľudských duší. Nebude kňazov- nebude rúk, ktoré z moci svojho úradu budú požehnávať ľud v mene samotného Krista. Nebude kňazov- veriaci ľud nebude cítiť Pánovu prítomnosť aj iným spôsobom, lebo platí, že kde bude Pán, tam bude jeho služobník ( por. Jn 12, 26). Nebude kňazov- zakvitnutá záhrada našich farských spoločenstiev sa zmení na púšť a ľudia postupne „ zvlčejú“ , ako o tom vravieval istý biskup poukazujúc na skúsenosti: „ veď zoberte ľuďom kňazov z farností, kde žijú uprostred nich a uvidíte, čo sa za nejaký čas stane. Ak aj ľudia hneď nepotrebujú službu kňaza, niekedy stačí večer zažaté svetlo na fare a ľudia vedia, že ich pastier je tu, je s nimi, je tu, keď ho budú potrebovať. A ak ho potrebovať nebudú vedia, že je tu, aby sa za nich modlil a mnohí sú presvedčení, že jeho modlitba pred Bohom predsa len inak znie, veď je Bohom vybraný…“ Je dôležité vedieť a neustále si to pripomínať, ako tvrdí Benedikt XVI., že čokoľvek sa v Cirkvi robí od charity , cez budovanie a opravy, až po výlety a „stretká“, proste čokoľvek, stratilo by to spásnu životodárnosť, ak by sa prestala sláviť Kristova obeta, ktorá je zverená vysväteným kňazom. Viera veriacich, ktorí sa radi a často modlia za kňazov a zasvätených, môže mať rôzne podoby. Mal som šťastie, Bohu vďaka, viac razy to zažiť. Napríklad, ako ľudia pre novokňazské požehnanie a pre účasť na primíciách novokňaza neváhali prejsť niekoľko chotárov a v bázni na kolenách prijali požehnanie od Kristovho kňaza. Vidieť, ako ich to napĺňalo šťastím a radosťou, ma dodnes dojíma. Mal som to šťastie zažiť veľkú úctu ku kňazom, správne zameranú, nie na kult osobnosti, ale na to, čo kňaz sprítomňoval. Nebol to naivný pohľad dedinského alebo jednoduchého človeka, z ktorého sa vysmievajú tí , ktorí nič nepochopili z Kristových slov: Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva…, bola to živá viera, ktorá tušila niečo z tajomstva prítomného v osobe vysväteného kňaza. Pravdou je, že dnes už takú vieru vidíme v oveľa menšom rozsahu. Ale, Bohu vďaka, vidíme. Možno dnes nie je takých kresťanov veľa, ale ich vytrvalosť a živá viera spôsobí nejeden okamih radosti v nebi i kňazskej duši. Napokon, Pán nám nesľúbil plné kostoly… Bohu vďaka za svedectvo tých, čo by tak radi boli na sv. omši a nemôžu pre kríž choroby, staroby. Ich vrelá túžba po Bohu a jeho blízkosti v Eucharistii je ako dym z kadidla, ktorý rozvonia chrám pri liturgii a stúpa k nebesiam. Stretnutie s takýmito dušami hlboko osloví každého kňaza. Vďaka za tých, čo pri počúvaní kázní a katechéz nehľadajú dôvody na deštruktívnu kritiku, ale s vierou a ,neraz veľmi trpezlivo, hľadajú skôr to dobré u kňaza, veď Pán si poslúži aj nehodným kňazom a ak je niečo vážne zlé v živote kňaza, nájdu odvahu v láske a povedia mu pokorne, čo trápi ich srdce. Ľahostajnosť kresťanov je vážnou výzvou aj u nás na Slovensku. Len kresťan, ktorý nevie, čo sa odohráva pri sv. omši, ktorý nevie, o čo prichádza, keď nejde (z lenivosti) na sv. omšu, len ten, čo hazarduje so spásou svojej duše, nepôjde na sv. omšu, aj keby bol kostol zopár metrov od jeho obydlia. Taký ani nevidí zmysel existencie kňazov, vždy budú pre neho len tými, čo ráno vstanú a majú „fajront“. Milí bratia a sestry! Myslím si, že okrem modlitieb za duchovné povolania, by sme sa mali modliť aj za pozdvihnutie vedomia veriacich, aby videli v kňazoch to, čo v nich vidieť majú: lásku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, starostlivú dobrotu Jeho- Dobrého pastiera. Bez Eucharistie a sviatostí je temer nemožné upevňovať Boží život v nás. Sviatosti sú bez kňazov nemysliteľné. Preto kňazov potrebujeme tak, ako naše polia, sady, záhrady a vinice týchto dní, vyprahnuté a „túžiace“ po životodarnej vlahe.
Ľudovít Malý