Čo sú kántrové dni?

Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci decembri, žatvy v mesiaci júni a vinobrania v mesiaci septembri. Boli to dni rozpustilej zábavy. Cirkev im dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. V 5. storočí pribudli k doterajším kántrovým dňom aj pôstne kántry. Pápež Lev Veľký charakterizuje kántry ako dni modlitieb, pôstu a dobrých skutkov. Ich slávením veriaci ďakovali za dary, ktoré im Boh poskytol na živobytie a boli povzbudení, aby tieto dary v čase hojnosti používali striedmo a v čase nedostatku aby nereptali. Nazývali sa kvatembrové dni (od latinského slova quattuor, štyri) lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu v stanovenom týždni. V kántrové soboty bývali aj pobožnosti za kňazov a zvlášť v letnú kántrovú sobotu aj kňazské vysviacky.

Slovenský názov kántry súvisí so slovom kántriť, ničiť, lebo sú to dni modlitieb pôstneho sebazapierania a dobrých skutkov, čo skutočne ničí v nás hriešne náruživosti. Niekde ich volajú aj Suché dni, lebo v minulosti veriaci prežívali tieto dni o suchom chlebe a vode.

Aj v súčasnosti Cirkev slávi štvoro kántrových dní. Všeobecné smernice pre liturgický rok uvádzajú, že v týchto dňoch Cirkev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu a verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ich slávenie miestnym potrebám veriacich.
Konferencia biskupov Slovenska určila jarné kántrové dni v týždni po Prvej pôstnej nedeli, letné v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, jesenné v treťom septembrovom týždni (po sviatku Povýšenia svätého Kríža) a zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni. Záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota.