Novoročný príhovor správcu farnosti Merašice!

Časy, ktoré žijeme, sú doslova nabité zlom, utrpením a rôznymi drámami- počnúc tými, čo vyvolala ľudská zloba, až po tie, spôsobené prírodnými udalosťami. Pri príchode Božieho Syna na túto zem Boh zázračne nezmenil vonkajšie okolnosti sprevádzané chudobou alebo obavou o život Dieťaťa pri úteku do Egypta. Boh zázračne nezmenil ani ľudské srdcia, v ktorých nebolo miesta…Vtedajší súčasníci si tak isto ako my dnes mohli povedať: časy sú zlé. Sv. Augustín trefne poznamenáva: Časy sú zlé? Ale tie časy sme my. Znamená to teda, že by sme samých seba mali vidieť ako zlých, keď vravíme, že časy sú zlé? Alebo zlé časy vnímame skôr pri pohľade na prírodné katastrofy a rôzne formy utrpenia? Podľa evanjelia zlo medzi ľuďmi vychádza z ľudského srdca. Ak je teda ľudské srdce zlé znamená to, že v ňom neprebýva dobro. Na zlo sa totiž možno pozerať ako na nedostatok dobra. A ak platí, že z plnosti srdca hovoria ústa a ľudské postoje, pri pohľade na všetko to zlé medzi nami máme odpoveď na najhlbšie príčiny tohto zla. Jedinou možnosťou, ako meniť svet k lepšiemu, je pomôcť ľudským srdciam, aby sa napĺňali dobrom a tak v nich nebolo miesta pre zlo. Boží Syn prišiel, aby zahrial naše srdcia svojou láskou. Nie zvonka, ale priamo zvnútra, skrze svoju tajomnú a predsa reálnu prítomnosť. Ľudská zloba len ukazuje na absenciu prítomnosti Boha v nás. Práve v tejto perspektíve jasne vidíme, že otázka Boha je absolútne kľúčová! O súčasnej kríze, aj tej pandemickej, sa povedalo a povie ešte veľa. Nemali by sme ale zabudnúť na pozitívnu funkciu krízy. Áno, kríza má veľmi dôležitú diagnostickú úlohu: odhalí, čo nesie náš život, zjaví zmýšľanie ľudských sŕdc a v plnej nahote ukáže ľudské charaktery. To, čo by sme inokedy nevideli, kríza vynesie na plné svetlo. Kríza je takto súčasťou ozdravujúceho procesu, nakoľko nám umožňuje zahľadieť sa na hlbšie príčiny diania v nás a okolo nás. Preto je kríza hodinou pravdy. Pravdy, ktorá bolí a zároveň oslobodzuje. Otázkou je, či bude v nás dostatok odvahy a chuti popasovať sa so zisteniami, na ktoré kríza ukázala. Ide najmä o rozlišovanie podstatného a menej dôležitého. Dobrou správou je, že na to všetko nie sme sami. Boli by sme príliš jednostranní a nepravdiví, ak by sme chceli uplynulý rok vidieť len vo svetle problémov, ktorým sme museli čeliť. Uplynulý rok, ako každý iný, bol rokom, ktorý nám bol darovaný, aby sme odpovedali na aktuálne výzvy, aj keď tie, spojené s pandémiou, boli nevídané. Bol to rok príležitostí, aby sme odpovedali na milosti, ktoré nikdy nechýbali tým, čo hľadali Boha aj v znameniach čias. Aj tie najzložitejšie a najťažšie chvíle sú nepretržite obohacované o Pánove milosti, ba o tú najväčšiu Milosť, ktorou je samotný Ježiš Kristus, náš Pán!
Túžime, aby bol nastávajúci rok lepší. Naše očakávania nesú želania, aby pandémia skončila a mohli sme sa vrátiť k predošlému životu. Nie menej, ak nie viac, je dôležitou otázka, čo s nami udalosti uplynulého roka urobia. Ako sa zmení naše správanie? Dôležitý bude pohľad na to všetko a vnútorné smerovanie. Zmysluplnou je vždy otázka, čo môžeme sami ovplyvniť. Smútok z toho, že to nebude ako predtým, nie je na mieste. Nič nie je stratené. Je tu nádej k zmene. Minimálne v tom, že niektoré veci ( kiežby) nebudú také, ako pred pandémiou. O tom, ktoré to budú, bude rozhodovať každý z nás.
Rok požehnaný na múdre, rozumné a správne rozhodnutia! Nech je nám Boh milostivý a žehná nás!

                                                                                                                                                                     Ľudovít Malý