Utiekať sa do istoty Božieho dieťaťa ! ( príhovor správcu farnosti Merašice)

Ako nemyslieť na svoj krst v deň sviatku Krstu Krista Pána? Ponajprv je tu realita mnohých pokrstených, ktorí, bohužiaľ, hodnotu svojho krstu neuveriteľným spôsob znížili až tak, že sa v ich myslení dostala ďaleko za perifériu ich záujmov. Dôsledkom tohto stavu je, že krst nemá žiadny alebo minimálny dopad na ich každodenný život. Čo robiť? Možno by pre začiatok stačilo objaviť to, čo mnohí kresťania stratili a niektorí ešte nikdy neobjavili: úžas! Strata úžasu nad dielami, ktoré koná Pán, je jednou z príčin súčasnej krízy viery. Dobre si to uvedomme! Pri našom krste , tak ako pri Ježišovom krste v rieke Jordán, zazneli nad nami slová z neba: toto je moje milované dieťa, v ktorom mám zaľúbenie. Boh má vo mne zaľúbenie tak, ako vo svojom Synovi, len s jedným rozdielom: kým Ježiš je Božím Synom Otca od večnosti, my sme sa stali v krste adoptívnymi synmi a dcérami nebeského Otca. Boh vložil do krstu mimoriadne účinky, ktoré podstatne menia kvalitu nášho bytia. To, že som sa stal Božím dieťaťom, má dopad na celú moju existenciu. Ako Božie dieťa som objektom mimoriadnej Božej starostlivosti. Áno, je pravdou, že Boh stvoril všetkých ľudí, že ich všetkých miluje, že chce, aby všetci poznali pravdu a prišli do neba. Predsa je tu však jeden dôležitý rozdiel medzi pokrsteným a nepokrsteným. Na pokrsteného a nepokrsteného sa Boh pozerá rovnakou láskou. Rozdiel je v tom, že kým na nepokrsteného sa pozerá akoby zvonka, v pokrstenom sa nachádza vnútri. V krste sa totiž pokrstený stal chrámom živého Boha. Boh v ňom prebýva tajomným ale reálnym spôsobom, čo potvrdil sám Ježiš, keď vravel, že prídu s Otcom a urobia si v takejto duši príbytok. Nemalo by nás toto napĺňať úžasom? Mnohým sa nedostalo daru kresťanskej viery, nie sú pokrstení, no my áno, boli sme povolaní, aby sme sa stali skrze krst chrámami živého Boha, aby aj týmto spôsobom živý Boh bol prítomný vo svete, aby sme sa aj my, skrze dar Ducha Svätého v nás, stali prameňom večného života. Nemá nás toto napĺňať úžasom? Okrem úžasu tým prvým postojom by mala byť vďačnosť za tento nezaslúžený dar. A potom radosť. Stali sme sa Božími deťmi a nimi aj sme. To nám nik nevezme a nik nás nepripraví o mimoriadnu starostlivosť, ktorú Boh prejavuje svojim deťom. Skrze starostlivosť nebeského Otca dostávame všetko, čo pre život potrebujeme a nik nám nemôže dať viac a lepšie. Sme si toho vedomí? Táto starostlivosť neprestáva ani vtedy, keď nás navštívi choroba, smútok, smrť blízkych a dni sa naplnia obavami. Táto starostlivosť nás neprestala zásobovať nebeskými darmi ani počas pandémie. Vždy budeme môcť s ňou počítať. Evanjelium nás neučí, že sa naše stoly majú prehýbať od množstva a že životný štandard má byť materiálny blahobyt. Učí nás , že Božia starostlivosť zabezpečí všetko, čo budeme pre život potrebovať Všetko podstatné. Mohol by ju Boh, ktorý je Otcom, uprieť svojim deťom? Je to istota. Istota, ktorá pramení z dobroty Otca. Z toho plynie aj pokojná radosť dieťaťa, ktoré dôveruje svojmu Otcovi a radostne sa utieka do tejto istoty. Rovnako aj Prozreteľnosť nebeského Otca, ktorá múdro spravuje naše dni a ktorá nie raz dopustí kríže potrebné na to, aby sme vzrastali v tom najdôležitejšom, v láske k Bohu. Lebo len láska k Bohu je adekvátnou odpoveďou na lásku, ktorú má Boh k nám, lebo len milujúcim Boha všetko môže slúžiť k dobrému. Tá úžasná istota, že som Bohom chcený a milovaný ako jeho dieťa, je ochranným ostrovom, na ktorý sa máme uchýliť kedykoľvek, najmä však vtedy, keď na nás doliehajú búrlivé vlny skúšok života a vystavujú nás veľkým skúškam, neraz aj pochybnostiam. Veľmi pekne to vyjadril otec Hieronym, trapistický mních zo Sept-Fons, keď hovorí o tom, ako sa rád utieka do istoty Božieho dieťaťa, aby načerpal istotu vzhľadom na svoj údel…Časy kríz boli aj časmi prehlbovania viery prostredníctvom kázní, katechéz, štúdia. Bratia a sestry! V tieto dni zákazu vychádzania a obmedzení sa nám núka množstvo voľného času. Prečo by ste ho nemohli využiť na hlbšie štúdium svojej katolíckej viery? A mohli by ste začať rovno tým, že si v Katechizme katolíckej cirkvi nalistujete pasáže učenia o sviatosti krstu. Buďte si istí, že ak len trocha pouvažujete o všetkých účinkoch krstu, ktorý ste prijali, zmení sa váš postoj ku krstu a úžas i vďačnosť za tento dar budú mať pevné miesto vo vašom duchovnom živote.
Ľudovít Malý