Božia prozreteľnosť a problém zla

Pre jedných neriešiteľná otázka, pre ďalších skúšobný kameň kresťanstva, pre iných ťažko riešiteľný paradox. So zlom máme ale skúsenosť všetci. A ak aj nie všetci hľadajú odpovede, vyrovnávať sa s ním musí každý. Realita zla bude vždy naliehavou skutočnosťou. Dôvod existencie zla je však zahalený závojom tajomstva. Poodhaliť sa dá len čiastočne. Prístupovou cestou, ktorá nám to umožní, musí byť niečo, čo k tajomstvu vedie, vovádza doň a spôsobuje, že s ním človek dokáže žiť, aj keď nie celkom prenikne do jeho útrob. Jestvuje také niečo? Spomedzi viacerých dejinných pokusov najďalej zašla cesta, ktorá vedie tam, kde bolo zlo definitívnym spôsobom porazené. Tou cestou je kresťanská viera. Nejde len o súbor otázok a odpovedí na spôsob katechizmu, ide o vieru ako celok, so všetkým, čo k nej patrí a čo ju vytvára. Na počiatku akýchkoľvek úvah musí byť ale pre kresťana jasné, že Boh je Pán sveta a jeho cesty Prozreteľnosti sú nám neznáme. Aj keď Boh pootvorí dvere do svojej „ kuchyne“, nikdy nebudeme poznať všetky ingrediencie, ktoré vkladá do pomyselného „hrnca“, kde sa to všetko „ varí“ a postupy, ktoré používa. Mali by sme sa teda uspokojiť aj s tými pootvorenými dverami a byť vďační, že aj keď nepoznáme všetky „ suroviny“ a Božie postupy, výsledok tajomnej prípravy pokrmu riadenia sveta nemôže byť nikdy zlý, veď prichádza z Božej ruky. Výbornou správou je, že „kompletný recept“ uvidíme na konci našej cesty, keď uvidíme Boha „ z tváre do tváre“ ( por. 1 Kor 13,12) a spoznáme cesty, ktorými nás Boh viedol aj cez drámy zla, hriechu, až k sebe, do nebeskej slávy. Tie najväčšie prekvapenia nás teda ešte len čakajú.
Slovo prozreteľnosť sa používa v rozmanitých významoch. Ježiš hovoril o prozreteľnosti v tzv. „Horskej reči“ ( por. Mt 6,24-34). V nej nabáda, aby sme sa úzkostlivo nestarali o pokrm, oblečenie, lebo Otec vie, čo potrebujeme. Prepadnúť zúfalstvu a strachu by malo byť obvyklé u pohanov, veriaci človek by mal dôverovať. Tu ide ale o niečo viac. Ide o pravdu, že Bohu osobne záleží na každom z nás a že je ochotný o každého z nás sa starať. V spomínanej Horskej reči sa ako príklad toho, ako to Boh myslí, ukazuje vtáctvo, ktoré nachádza potravu, aj keď neseje alebo nádherne odeté poľné ľalie, ktoré nemusia tkať. Ono to vypadá ako rozprávka z Tisíc a jednej noci, avšak veta, ktorá nasleduje, tomu všetkému dáva správne miesto: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a to ostatné sa vám pridá ( por. Mt 6, 33). Hovorí sa nám tu, aby sme starosť o Božie kráľovstvo učinili stredom svojho života. Isteže, je to čosi veľké a náročné, nedá sa to zariadiť len tak od stola a lúsknutím prstov. Aby to bolo možné, musí sa stať niečo, čo Ježiš žiadal hneď na začiatku svojho verejného pôsobenia. Vo svetle toho, čo Ježiš žiadal a žiada, môžeme vidieť aj dôvody, prečo to v náboženskom živote nefunguje tak, ako by malo. Prečo sa síce mnohí hlásia ku kresťanstvu, ale ono je pre nich viac kultúrnou záležitosťou a žijú, akoby Boha nebolo. Dôležitá skúška viery už prebieha aj na Slovensku pri strete so sekularizmom a relativizmom. Vážnosť súčasnej situácie ilustruje každoročný pokles praktizujúcich kresťanov, o úplnej strate viery, ktorá zdá sa pohlcuje viac a viac kresťanov, vie len sám Boh. O čo v skutočnosti ide? O obrátenie a pokánie ( = zmena zmýšľania a následný obrat k Bohu celým srdcom, nie len slovami, doslova zmena smerovania na životnej ceste). Až keď nastane tento moment, človek takto zmýšľajúci bude s Bohom zajedno. Táto zhoda následne spôsobí, že dianie okolo seba nebude vnímať ako náhodné. Táto zhoda zároveň spôsobí, že otázka Boha a jeho prítomnosti v ľudskom srdci sa stane kľúčová, tak sa stane starosť o Božie kráľovstvo stredom nášho života. Fungovať to bude natoľko, nakoľko dáme priestor Božiemu pôsobeniu. Najviac tomu pôsobeniu bránime my sami. Logika dôvery v priestore viery je jasná: ak sa snažíme byť v súlade s Bohom, náš pohľad na život a svet bude absolútne iný od toho, čo vidíme tam, kde sa žije bez Boha. Rozhodujúce je, že svet je v rukách Božích. Veríme tomu? Úžasne prospešný dôsledok živej viery je nádherná pravda: Tým, čo milujú Boha, všetko slúži k dobrému ( por. Rim 8.28). Lakmusový papierik našej viery v prozreteľnosť je hlboké presvedčenie o pravdivosti spomenutých slov. Tým samozrejme nie je povedané, že budeme ušetrení od kríža bolesti a nešťastia, na to by sme nemali zabúdať, avšak od Boha dostaneme všetko, čo potrebujeme a všetko, čo sa stane, i to zlé, bude slúžiť pravému dobru nášho života. Ako? Nuž tak, že dobrý Pán Boh vie aj zo zla vyťažiť dobro, hoc tajomným spôsobom, ale predsa. Nemalo by nás toto fascinovať? Tam, kde iní nadávajú a padajú pod ťarchou nezmyselnosti zla, my veriaci máme túto úžasnú istotu: Boh je až taký mocný, že vie urobiť dobré aj zo zla. Nemá vari skoro každý z nás veriacich túto skúsenosť, ktorú, prirodzene, nevidíme hneď ako sa veci dejú, ale s odstupom času? A keď tú skúsenosť máme, prečo toľko razy aj o nás platia slová: maloverný, prečo si pochyboval? ( por. Mt 14,31 ). Koľko razy je naša viera ťarbavá a nechápavá ( por. Lk 24,25 ). Mohutne by sme sa mali nechať povzbudzovať Božím slovom, vždy znova a znova, znova a znova: neboj sa, len ver! ( por.Mk 5,36 ). Tak si to teda zhrňme. Sväté písmo nás učí, že všetko, čo na zemi prebieha a existuje, je riadené Otcovou láskou, múdrosťou a mocou k blahu veriaceho človeka. Blaho veriaceho človeka je dokonalosť podľa Božej vôle, ktorá sa dovŕši vo večnosti. Na zemi jestvuje zlo. Je to tajomstvo neprávosti, ktoré pôsobí a tajomstvom zostane počas našej celej životnej púte. Boh mohol vo svojej všemohúcnosti stvoriť svet, v ktorom by sa neobjavilo zlo. Avšak vo svojej múdrosti to chcel práve tak, že človekovi nechal slobodnú vôľu, ktorá sa môže rozhodovať aj proti Bohu s dôsledkami zla. Ponechal mu slobodu aj za cenu toho všetkého, lebo len láska, ktorá vzíde zo slobodného rozhodnutia človeka, je adekvátnou odpoveďou na lásku Boha, ktorou nás miluje. Táto láska nemôže jestvovať bez slobody, lebo ak Boh je láska, je zároveň aj nekonečne slobodný. Táto láska a jedine láska má najvyššiu hodnotu v Božích očiach. Hodnota lásky k Bohu a blížnemu je tak veľká, že len ona je platnou vstupenkou do neba. Reakciou nebies na zlo je Boží Syn, Ježiš Kristus. Jeho učenie a životný príbeh nám dávajú všetky potrebné odpovede a istoty, ktoré potrebujeme. Pri strete s akýmkoľvek zlom v našom živote máme zdvihnúť hlavu, zahľadieť sa na kríž, na ktorom Kristus porazil smrť a zlo definitívnym spôsobom. To znamená, že smrť a zlo nemajú posledné slovo a nepanujú nad tými, čo žijú z viery prijímajúc veľké dobrodenia posily a nádeje v zápase so zlom. S pohľadom upretým na Krista a v sile jeho milosti môže človek obdivuhodne zvládnuť zlo aj v jeho najodpornejších podobách, ako to vidíme na Kristovej Kalvárii a v kalváriách mnohých jeho nasledovníkov. Božia prozreteľnosť je konkrétna a bezprostredná od najmenších vecí až po veľké svetové udalosti. Ježiš od svojich nasledovníkov požaduje detskú odovzdanosť do Prozreteľnosti Nebeského Otca. Skúškou viery v prozreteľnosť je umenie prijať bolesť a ťažkosti. Máme robiť všetko, čoho sme schopní a seba a všetko zverovať do Božích rúk. Pritom máme prosiť, aby nám Boh otvoril oči srdca, aby sme veci videli zvnútra a dospeli k poznaniu a zrelosti, ktoré majú vzísť z krížov nášho života pre naše dobro. Boj viery znamená, že budeme pre naše presvedčenie znášať nepochopenie a výsmech. Tento spor so svetom živá viera unesie. Dobrou školou, ako sa naučiť dôvere v Božiu prozreteľnosť, je modlitba žalmov.
Ľudovít Malý