Stručne o kresťanskom pôste
Napriek tomu, že máme k dispozícii dostatok možností, ako získať potrebné poznanie v oblasti chápania kresťanského pôstu, často platí, že nevieme prečo sa máme postiť, aké má pôst účinky a ako ho praktizovať. Príčiny tohto stavu tu nebudeme analyzovať, isté je, že v oblasti vyučovania o pôste sa v minulosti veľa zanedbalo a nedostatkov v súčasnosti je tiež nie málo. Redukovanie pôstu len na akúsi disciplinárnu nutnosť, ktorá je nám uložená pod povinnosťou na Popolcovú stredu a Veľký piatok a nejedenie mäsa v piatky hovorí za veľa…
Dôležitosť pôstu
Vychádza z toho, že pôst ustanovil sám Boh. Prvý príkaz o čiastočnom pôste bol totiž ľuďom uložený už v raji ( por. Gn 2, 16-17). Preto sv. Bazil Veľký tvrdí, že pôst je taký starý ako ľudstvo. Pravoslávni kresťania dokonca tvrdia, že postiť sa je Božím prikázaním. Ak už spomíname pravoslávnych, v otázke pôstu nám katolíkom môžu byť príkladom. Pôst hrá v ich spiritualite veľkú rolu, pretože významne podporuje duchovný život. Predstavuje pre nich, na rozdiel od mnohých katolíkov, veľkú duchovnú hodnotu. Najsilnejší argument dôležitosti je pôst nášho Pána, Ježiša Krista, na počiatku jeho verejnej činnosti ( por. Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13; Lk 4, 1-13). V dejinách Cirkvi už od 1.stor.po Kr. kresťania pôst zachovávali a pôst sa v Cirkvi zachoval dodnes.
Prečo sa máme postiť
Pretože pôst má veľký význam pre náš duchovný život a spásu. Lepšie to pochopíme, ak sa zahľadíme na ciele a účinky pôstu, ako ich zdôrazňujú ustanovenia Cirkvi, svätci a veľké osobnosti duchovného života. Spomedzi nich majú zvláštne postavenie otcovia púšte, ktorí v praktizovaní pôstu a askézy došli azda najďalej a ich skúsenosti sú pre nás nesmierne cenné. K otcom púšte sa budeme vracať.
Ciele pôstu
Dôležitým cieľom pôstu je uvedomiť si svoju závislosť na Bohu. Ak máme vždy jedenia nadostač alebo až nadmieru, ľahko sa stane, že podľahneme falošnému pocitu sebestačnosti a akejsi spokojnosti. Plný žalúdok je pre mnohých baštou spokojnosti. Zasýtený už nič nepotrebuje, cíti sa plný a ešte sa aj oddáva tomuto pocitu. Telesným pôstom obmedzím alebo dočasne vylúčim to, čo potrebujem pre život, pocítim, že mi to chýba ( hlad) a vtedy si mám uvedomiť svoju bezmocnosť a závislosť na Bohu, ktorý jediný je schopný naplniť ma k úplnému šťastiu. Nie jedlo v skutočnosti nesie môj život, ale Boh, na jeho požehnaní všetko spočíva. Dôsledkom nadmiernej sýtosti je vážne nebezpečenstvo zažatia vášní a nerestí. Z takej iskry ľahko vznikne požiar. Pôstnou striedmosťou tomuto požiaru predchádzame. Pôst upevňuje aj našu vôľu, to je dôležité hlavne v boji s neresťami, čo je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sebazapieranie očisťuje vôľu, aby nie chute ovládali nás, ale my ich. Práve skúsenosť Otcov hovorí, že len tí, čo sa naučili ovládať svoje chute ( a nie len pri jedení), sú schopní zakúsiť plnú slávu a radosť toho, čo nám Boh dáva. Postiť sa ale možno aj z iných dôvodov: na podporu našich prosebných modlitieb, pri hľadaní Božej vôle a ako viditeľný znak nášho pokánia za hriechy. Čiže do vnútorného zápasu a podpory duchovného života zapájam svoje telo. Jednoznačne správne. Pretože človek je jednotou tela a duše. Ak sa teda chcem k Bohu priblížiť, modliť sa, robiť pokánie, musím zapojiť aj moje telo. Takto je pôst modlitbou tela.
Dôležitosť boja s neresťami
Uviedli sme, že boj s neresťami je jeden z dôležitejších cieľov pôstu. Sv.Lev Veľký dáva jednoduchú a veľmi dobrú charakteristiku náplne pôstneho obdobia: striedmosť v jedle a zbavovanie sa nerestí. Spomenuli sme púštnych otcov, ktorí veľmi zdôrazňovali práve túto spojitosť medzi telesným pôstom a bojom proti nerestiam. Ich zásluhou práve takto pôst chápali kresťania v staroveku a stredoveku. Boj s vášňami, ktorý mal pomôcť pri zápase o čistou srdca, čo bol ich hlavný cieľ.( Zmätočné je aj chápanie pojmu čistota srdca. Niektorí sa mylne domnievajú, že ide najmä o čistou tela- sexualitu. Čistota srdca je úplná otvorenosť srdca pre Boha, ktorá takto umožňuje žiť v blízkosti Boha – Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha…).
Hlavný cieľ
Pôstne snaženia pomáhajú v zápase o čistotu srdca. Pravoslávni hovoria, že mierou duchovnej dokonalosti je miera vzrastu plnosti Krista v nás.
Poznať nepriateľa
Jedlo nás nerobí ani viac ani menej spravodlivými. Zdržanlivosť od jedla je viditeľný aspekt niečoho oveľa hlbšieho- duchovného úsilia. Dobrým jedlom a pitím môže človek v sebe zakryť mnoho vecí. Keď jedlo obmedzíme, obnaží sa často poznanie o našej prázdnote, poznanie o tom, čo nás skutočne zväzuje. Tak nám pôst pomôže odhaliť nepriateľa v našom vnútri, pomôže nám stretnúť sa so sebou samými, s tým, čo nás robí neslobodnými a neradostnými. V pôste ide o to poznať, čo nesie náš život. Keď totiž odložím tieto veci nabok, oveľa viac spoznám svoje vnútorné smerovanie, svoju vnútornú povahu. V pôstne sa náhle otvorí, vystúpi na povrch to, čo bolo jedlom, aktivitami a inými prostriedkami dôkladne prikryté. Zisťujem, kto vlastne som, aké sú moje ohrozenia, kde začať s bojom. Aby boj mohol začať, musím poznať nepriateľa. Jeden tvrdil, že lepšie sa je nepostiť a byť v dobrej nálade. Iný oponoval: ak chceš zlú náladu riešiť jedlom, nikdy nespoznáš dôvody tvojej zlej nálady. Je azda tvoja dobrá nálada viazaná len na jedlo a pitie? Čo ťa udržuje potom vlastne v dobrej nálade?
Skutočný pôst nie je len o jedle
Videli sme, ako telesný pôst odhaľuje nepriateľa v nás. Keď už ho človek spoznal, môže začať pôst v pravom zmysle slova: boj proti konkrétnej neresti a ruka v ruke so sebakontrolou jazyka, ohovárania, klebetenia, klamania , žiadostivosti….sebazápor od týchto vecí je skutočným pôstom. Práve toto zdôrazňujú otcovia púšte.
K úplnosti
Aby bol pôst úplný, musí byť sprevádzaný modlitbou a skutkami milosrdenstva. Bez skutkov milosrdenstva by bol pôst neplodný. Bez modlitby by sa ľahko mohol obrátiť k sebe samému a nie k Bohu.
Kontrola správnosti
Testom správnosti pôstu je styk s ľuďmi a predovšetkým rozprávanie o nich. Určite by potom bolo lepšie najesť sa, než sa postiť a ohováraním lynčovať blížneho. Kto sa postí a ostáva pyšný, nepochopil, lebo pôst vedie vždy k pokore.
Skrytosť
Je to sloboda od očakávania pochvaly a uznania od ľudí. Pred tým Ježiš dôrazne varoval ( por. Mt 6, 1-6, 16-18). Kto očakáva uznanie a chválu, neprekročil svoje ego, jeho pôst je zbytočný.
Konkrétna voľba, čo si vybrať na obdobie pôstu
Boha by som mal najprv prosiť o potrebné poznanie, aby som dobre videl a potom si správne vybral. Telesný pôst mi pomôže v objavení nepriateľa. Následne stanovím adekvátne predsavzatie. Ak vysedávam hodiny pri tv a nemodlím sa , je jasné, že tv ma odvádza od modlitby, takže môj pôst bude obmedzenie sledovania tv. Čas , ktorý som takto získal, naplním modlitbou a konaním dobra. Čiže: čo ma v skutočnosti od Boha vzďaľuje?
Liturgické povzbudenie
Veľmi pekne je podstata pôstneho obdobia zhrnutá v modlitbe dňa, ktorú katolíci počúvajú pri slávení sv.omše na Popolcovú stredu:
Milosrdný Bože, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista…
Ľudovít Malý
( Ak sa vám spracovanie témy páčilo, sledujte našu stránku www.farnostmerasice.sk, lebo nasledujúce dni budem na pokračovanie zverejňovať cenné rady púštnych otcov v boji s hlavnými neresťami. Tento cyklus bude takým malým príspevkom k duchovnej obnove, ktorou pôstny čas pre nás katolíkov rozhodne je).