O nestriedmosti v jedle ( pôstna duchovná obnova)

1. O nestriedmosti v jedle
( pôstna duchovná obnova, cyklus: boj s neresťami)

To najcennejšie na stretnutí so starými mníchmi je to, že nás vedú do hlbín našej duše

S Božou pomocou začneme uvažovať o boji proti základným nerestiam. Budeme vychádzať zo skúseností púštnych otcov. Nie snáď, že by súčasné antropologické, psychologické u duchovné poznatky nemali význam. Vývoj prináša v týchto oblastiach potrebné a prospešné poznanie. Aby sme ale vnímali pôvodné jadro skúsenosti týchto majstrov modlitby, pôstu a askézy, nové dáme ( aspoň nateraz) nabok a zahľadíme sa na tých, ktorí v tejto veci zašli veľmi ďaleko. Najúčinnejšie vzory sú tie, kde vidíme čnosti kvitnúť najbohatšie. S prekvapením zistíme, že ich rady sú zrozumiteľné a aplikovateľné aj na nás a našich súčasníkov.

Pojem „ Púštni otcovia“

Rozumieme ním pustovníkov z čias prvotnej Cirkvi, ktorí odchádzali na púšť, aby tam v samote a tichu hľadali nášho Pána vo svojom srdci. V širšom význame je otcom púšte nazývaný aj každý neskorší pustovník, ktorý po sebe zanechal výraznú stopu v dejinách spirituality, napr. Sv. Anton Pustovník, Ján Kassián atď.)

Cieľ zdržanlivosti v jedle

Z ôsmych základných nerestí ako prvý máme podstúpiť zápas s nestriedmosťou v jedle. Neskôr uvidíme, prečo je to tak. Výnimočnú disciplínu v zdržanlivosti a dokonalý spôsob rozlišovania dosiahli egyptské mnísi. Podľa nich spoločným cieľom zdržanlivosti je, aby nikto vzhľadom k tomu, koľko potrebuje pre život, nebol obťažený obžerstvom a prejedený. Cieľom čnosti v tejto veci je , aby sme pokrmy, ktoré musíme požívať pre život, používali s mierou, aj keď ešte na ne máme chuť.

Dôsledky obžerstva pre duchovný život

Nadmiera pokrmu totiž otupuje bedlivosť srdca. Presýtenosť tela sa môže stať iskrou, ktorá zapáli oheň nerestí. Myseľ je akoby pridusená množstvom pokrmu, následkom čoho stráca schopnosť rozlišovať. Nie len opitosť alkoholom pripraví myseľ o striezlivosť , ale malátnosť a váhavosť mysle spôsobí akákoľvek nadmiera pokrmu.

Správny spôsob pôstu a zdržanlivosti

Podľa Otcov spočíva v miere miernosti a telesného obmedzovania. Platí ale pravidlo, že každý si má uložiť takú mieru zdržanlivosti, akú vyžadujú jeho okolnosti, s rozumnou mierou. Akékoľvek prísne pôsty sú na nič, ak sú striedané s neprimeranou uvoľnenosťou. V praxi to môže vypadať tak, že cez pôst sa niekto snaží postiť a sotva skončí pôst, pustí sa s nestriedmosťou do jedenia a vychutnávania toho, čo si odopieral, takže celá snaha bola zbytočná. Už to je veľmi zlý znak, že sotva pôst začal konkrétnym predsavzatím, myslí na to, kedy pôstny čas skončí a bude si môcť opäť dopriať to, čo si teraz odopieral. Múdrou radou teda pre ľudí je: lepšia je každodenná rozumná a umiernená strava, než tvrdý krátkodobý pôst, ktorý vzápätí vystrieda nemiernosť. V pôste teda nejde o neúmerné hladovanie, ktoré aj tak má za účinok nesústredenosť mysle s následným oslabením účinnosti modlitieb. Ako je vidieť, nie neúmerné ale primerané má byť cestou.

Prečo ako prvý je zápas s nestriedmosťou v jedle?

Kto nedokáže udržať na uzde svoje hrdlo, nikdy nezvládne ani iné žiadostivosti. S obžerstvom preplneným žalúdkom nie je možné podstúpiť vnútorné boje a zdolať skúšky v ťažších bojoch. Ak nezvládneme tento jednoduchší zápas, ako sa vyrovnáme s tými ťažšími? Kto nepremohol vlastné telo, nebude úspešný v náročnejších bojoch.

Jedlo a vnútorná čistota

Môže nás prekvapiť tvrdenie Otcov, že podľa dokonalosti tejto čnosti sa rozlišuje čistota vnútorného človeka. Je to prekvapivé tvrdenie najmä v kontexte toho, čomu nás roky učili, že čistota je záležitosťou, viac-menej sexuality. Tento zúžený pohľad na čistotu prítomný v ohlasovaní niektorých kňazov a určitých hnutí aj u nás na Slovensku, dovolím si tvrdiť, spôsobil nie malé škody v duchovnom rozlišovaní mnohých kresťanov.

Myšlienky krúžiace okolo jedla

To si jeden povzdychol, že počas Popolcovej stredy a Veľkého piatku myslí len na jedlo…:) Aby myseľ neblúdila neustále sem a tam, je potrebné obracať ju k Bohu, číže modliť sa. Veľmi pomôže častejšie počas pôstu svoj zrak nasmerovať na zobrazenie kríža, ikonu alebo iný svätý obraz. Oči sú vstupnou bránou do duše. Ak budeme túžobne pozerať len na dvere chladničky, ťažko udržíme kurz mysle správnym smerom.

Účinnosť pôstu

Aby bol pôst účinný, Otcovia zdôrazňujú, že ho musí sprevádzať pôst duše, ktorá ma tiež svoje hriešne pokrmy ako ohováranie, hnev, závisť, prázdna sláva…Telesný pôst nijako nepomôže, ak je človek plný nerestí duše. Vidíme teda, že telesná zdržanlivosť má viesť k čistote srdca.

Plodnosť pôstu

Pôst bude plodným pred Bohom len vtedy, ak bude sprevádzaný skutkami lásky a modlitbou. Tak vidíme, že pokánie tvoria modlitba, pôst a skutky milosrdenstva, teda to, čo Cirkev vždy učila vychádzajúc z Písma a učí aj dnes vo svojich ustanoveniach a odporúčaniach.

Jednoznačne nesprávne

Ten obraz je nám dobre známy. Dá si predsavzatie na pôst. Na konci pôstu sa pochváli, ako to zvládol. Pôst nie je výkonnostný pretek! Celé je to na nič, ak nás to nijako nepriblížilo viac k Pánovi a neprehĺbilo našu lásku k Nemu.

Vynikajúca rada pápeža Františka ( kázeň Popolcová streda 17.2.2021) je dobrým zhrnutím našej úvahy: „ Pôstne obdobie nie je zbieraním drobných sebazaprení. Je rozpoznávaním toho, kam je zamerané naše srdce. Toto je centrum Pôstu: Kam je zamerané moje srdce?…k Bohu alebo môjmu egu? Som spokojný so svojimi pokrytectvami alebo zápasím o oslobodenie srdca od dvojakosti a falošnosti., ktoré ho spútavajú?“
Ľudovít Malý