O duchu smilstva ( pôstna duchovná obnova, cyklus: boj s neresťami)

V prvom zamyslení sme uvažovali o zdržanlivosti v jedle. Veľký odborník na náuku východného mníšstva Ján Cassian ( sám mních, ale západniar) tvrdí, že fyzická askéza nie je v mníšskom živote tak dôležitá ako meditácia a modlitba bez prestania. Aj pre nás súčasníkov je to výborné usmernenie, v pôste naozaj nejde o vyhladovanie a sebatrýznenie, ale o miernosť s primeranou dávkou zriekania. K tomu máme počas pôstneho obdobia vo zvýšenej miere pridať meditáciu , čiže čítanie Písma s vierou a intenzívnejšiu modlitbu.
Druhým zápasom podľa otcov púšte je zápas proti duchu smilstva. Tento boj je dlhší než ostatné, u väčšiny je to boj trvalý. Toto konštatovanie nemá viesť k znechuteniu, skôr sa ním zvýrazňuje špecifikum tohto boja. Otcovia odporúčajú: telesný pôst ( čiže miernosť), vytrvalú modlitbu, čítanie Sv.Písma, duchovné vedenie, manuálnu prácu. Základom je však pokora, bez ktorej nemožno triumfovať nad žiadnou neresťou. Náprava tejto neresti od základu závisí na dokonalosti srdca. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. ( por. Mt 15,19). Najprv je teda potrebné očistiť srdce. O zdržanlivosti v jedle už vieme, že má pomôcť, aby telo nepridusilo dušu. O telesnom pôste vieme, že nestačí, postiť sa musí aj duša od svojich nerestí. Tak pre čistotu srdca sú dôležité oba pôsty. Otcovia spomínajú aj zvláštny spôsob, ako hasiť nečisté útoky a to strachom zo zatratenia alebo túžbou po nebeskom kráľovstve. O strachu zo zatratenia vieme z učenia Cirkvi, že je síce nedokonalou možnosťou, ale ľútosť nad hriechmi aj z tejto nedokonalej motivácie otvorí brány milosti odpustenia. Avšak najvyššia a najlepšia je motivácia lásky, čiže z lásky k Ježišovi Kristovi. Túžba po nebeskom kráľovstve je síce oveľa viac ako nedokonalá ľútosť motivovaná strachom zo zatratenia, ale menej, než samotná láska k Bohu. Všetko je však prospešné, ide o mieru dokonalosti. Sú to akoby stupne, schody, niekto ostáva na tých nižších, Boh pozvaním k dokonalosti vlastne pozýva, aby sme s pomocou jeho milosti snažili sa vystúpiť vyššie. V tomto zápase je viac ako pri iných potrebné si uvedomiť, že sa nemôžeme spoliehať len na vlastné sily, ktoré nie sú schopné dosiahnuť víťazstvo, ale na pomoc od Pána. Prosba k Nemu v tomto zápase musí byť permanentná. Záhaľka je matkou nerestí. Poznáme tie slová a otcovia im dávajú plne za pravdu. Preto zaraďujú aj manuálnu prácu k liekom na túto neresť. Opitosť, nečinnosť, záhaľka a lenivosť naširoko otvárajú brány duše mnohým nebezpečenstvám. Ďalším aspektom je kvalita myšlienok. Narábanie s nimi je inou kapitolou, aktuálna bude ale vždy otázka, akými myšlienkami kŕmime svoju myseľ. Tieto veci sa nemusia prejaviť hneď. Myšlienka dobrovoľnosťou vojde do vnútra, môže sa hlbšie zakoreniť a v nečakanej chvíli vyraziť do útoku. Nedbanlivosť žne svoje plody. Mnísi boli a sú veľkými odborníkmi na narábanie s myšlienkami, túto tému možno otvoríme niekedy v budúcnosti, môžeme však uviesť príklady, ako nečistú myšlienku môže účinne vyhnať iná. Keď sa do mysle vkradne nečistá myšlienka, spomienkou na našu matku, sestru, sväté ženy a zvlášť na Pannu Máriu čo najrýchlejšie vieme zahasiť hroziace nebezpečenstvo. Spasiteľnou je aj myšlienka na to, že Boh vidí až na dno nášho srdca, že budeme skladať účty aj z toho, čo sa našim pričinením deje v našom srdci aj vo svete myšlienok. No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci ( por. Mt 5, 28). Oči poskytujú svoju službu videniu. Varovanie Pána smeruje k ich zneužitiu. Nie len na čo, ale ako sa pozeráme…To je veľmi dôležité, avšak najdôležitejšie, ako sme uviedli, je strážiť a chrániť svoje srdce. V závere upozorníme na jeden druh vášne, ktorý priamo súvisí s nečistou žiadostivosťou. Ide o hnev. Kde jed zúrivosti otrávil dušu, tam nutne vzbĺkne aj požiar žiadostivosti. Tak učia otcovia púšte.
Ľudovít Malý