O lakomstve ( pôstna duchovná obnova, cyklus: boj s neresťami)

Lakomstvo je nezriadená žiadostivosť po peniazoch a po hmotných statkoch. Boj proti lakomstvu je bojom s vonkajším nepriateľom, to znamená, že ide o pokušenie, ktoré neprichádza zvnútra našej prirodzenosti, ale zvonka. Choroba lakomstva neútočí podľa Otcov hneď, ale až neskôr. Ale o čo je ľahšie uchrániť sa pred ňou, stáva sa zhubnejšou než všetky ostatné. Ťažšie sa vyháňa, keď ju človek zanedbá a vpustí si ju do srdca. Stáva sa z nej koreň všetkého zla: Lebo koreň všetkého zla je láska k peniazom ( por. 1 Tim 6,10). Lakomstvo úzko súvisí so šialenou žiadostivosťou, ktorá s pribúdajúcimi peniazmi ešte narastá. Vidíme to na ľuďoch, ktorí majú vrchovato nazvyš, posadnutí touto žiadostivosťou chcú ešte viac. Akákoľvek myšlienka nezištne pomôcť je im úplne cudzia, vo svojej pyšnej sebestačnosti sú slepí na biedu sveta. Zlo tejto neresti sa zmocní duše, ktorá nie je schopná súcitného pohľadu, ktorý by pohol vôľu ku konaniu dobra. Ide o modloslužbu v pravom zmysle slova. Dôležité v boji s lakomstvom je ani nie tak zamerať sa na dôsledky, ale vytrhnúť korene, čiže samotnú náklonnosť k nemu. Vôbec totiž neprospeje, keď nemáme peniaze, pokiaľ v nás bude túžba vlastniť ich. Prekvapením pre niektorých bude zrejme konštatovanie, že lakomstvu sa nevyhne ani ten, kto nemá peniaze. Chýba mu síce príležitosť a možnosť mať viac, ale nemusí mu chýbať túžba, vôľa mať viac. A o túto túžbu ide v boji proti lakomstvu. V tomto svetle musíme vidieť aj zdanlivo nevinné snívanie a túžbu zhromažďovať peniaze, ktoré ani nemáme. Táto túžba nás môže natoľko naplniť, že pred Bohom budeme ešte väčšími chudákmi, než si myslíme. Pomyslime na tých, ktorí síce žijú chudobne alebo skromne, svoj stav ale znášajú spokojne a dokonca sa dokážu podeliť aj z mála, ktoré majú. Ich krásne svedectvo je korunované ovzduším spokojnosti. Jed frflania a nadávania neotrávil ich dušu, cítia sa bohatí svojou vierou a napĺňa ich túžba po Bohu. Pomyslime aj na tých, ktorí oplývajú hmotnými dobrami a štedro, nezištne pomáhajú. Našťastie nám nechýbajú takéto príklady. Budú vždy inšpiráciou, ktorou nás Boh upozorňuje, že sa dá žiť aj skromne, byť chudobný v duchu a pritom šťastný alebo mať otvorené srdce, aj keď je človek bohatý . Počuť aj názory, že chudobný sa nemá čoho vzdať, že veď chudoba je ťažký kríž a že to by malo stačiť pred Bohom. Otcovia upozorňujú, ako sme videli, že nie je nikto, kto môže o sebe tvrdiť, že sa nemá čoho vzdať. Vždy tu bude náklonnosť, túžba a tej sa máme vzdať. Zachovať sa v tejto veci na správnej ceste značí: Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím( por. Hebr 13,5). Pre všetkých, najmä však pre tých, čo dostali viac v akomkoľvek ohľade platí: Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať ( por. Lk 12,48). Rovnako platí pre všetkých: Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? ( por. 1 Kor 4, 7).
Ľudovít Malý