Farnosť Merašice Oficiálne stránky Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Merašice
Ľudskosť a periférie pápeža
(homília 19.9.2021, Ľudovít Malý, Merašice)
Ježiš vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma ( Mk 9, 36-37). Deti v Ježišovej dobe boli akoby vylúčené, ich existencia nemala žiadny význam pre reálne utváranie spoločenského života. Tým, že sa Ježiš stotožnil s dieťaťom, stotožnil sa s človekom na okraji, na periférii, ako to pápež František často zdôrazňuje. Čiže rozhádaným apoštolom Ježiš hovorí, že mu budú nablízku vtedy, ak sa v osobnom kontakte postarajú o tých, pre ktorých ľudia normálne nemajú zmysel ani čas ( preto vzal dieťa do rúk), že v logike Božieho kráľovstva byť prvý znamená poslúžiť ( slovom, skutkom, modlitbou) aj tým, že si niekoho na okraji všimneme a venujeme mu svoj pohľad a čas.
Emócie a dojmy z návštevy Svätého Otca Františka na Slovensku sú ešte čerstvé, objavujú sa prvé úvahy o zmysle pápežových giest a slov. Na otázku reportéra ako vníma posolstvo pápeža, arcibiskup Zvolenský odpovedá: ľudskosť. Niektorým sa to zdalo málo, kritizovali arcibiskupa za to, že hovorí len o ľudskosti a málo o náboženských veciach. Ako to často býva, kritici si vybrali, čo chceli a ďalšie myšlienky, napríklad, že pápež nás povzbudil k tomu, aby sme ako Cirkev kráčali ďalej, čiže k povzbudil nás k nádeji, o čom tiež hovoril arcibiskup, už nechceli počuť… Podobne niektorí kritizovali aj pápeža, vraj sa zameriava viac na ľudskosť a že také sú aj jeho gestá, stretnutia a príhovory a že keď je pápež, mal by viac rozprávať o náboženských, duchovných veciach a aká škoda, že sa pápež nepomodlil verejne ruženec a že ho nebolo vidieť, ako sa modlí v kaplnke, ako napr. Ján Pavol II., aká škoda, že nepodporil pochody pre život, nevyjadril sa k LGBT témam a podobne… Ježiš nebol ľudský? Ježiš nebol ľudský? V prvom rade bol ľudský, pre niektorých až príliš. S ľuďmi sa rozprával, pohár vínka si vypil, priblížil sa k nim až neuveriteľne blízko, ako keď nemravnej hriešnici hľadel priamo do očí, ale nie preto, aby ju „obdaril“ pohŕdavým pohľadom, on hľadel na ľudí tým svojím ľudsky krásnym pohľadom, aby cez neho presakoval a žiaril pohľad samotného Boha, ktorý hľadá, čo sa stratilo a zblúdených volá k sebe. Ak pápež akoby zdôraznil ľudskosť, ak arcibiskup hovorí o ľudskosti ako posolstve pápežovej návštevy, nie je to aj preto, lebo práve ľudskosť je ohrozená vo svojich základných postulátoch? Darmo tu budeme hovoriť o zbožnosti, keď sa nevieme počúvať a zbytočne sa hádame. Zbytočne tu budeme hovoriť o duchovnom živote, keď nevieme diskutovať bez toho, aby sme druhého neurážali. Nadarmo budeme chcieť byť dobrými kresťanmi, keď na iných pozeráme s predsudkami. Pápež zdôraznil ľudskosť, lebo práve tá nám niekedy najviac chýba. Najprv buď ľudský a normálny a na tom postav svoju zbožnosť. Pápež akoby povedal, ako môžeš maž dobrý vzťah k Bohu, keď sa nesnažíš mať dobrý vzťah s ľuďmi? Ľudia mimo priestoru kresťanstva na nás kresťanoch v prvom rade vnímajú našu ľudskosť a takpovediac ľudské hodnoty a čnosti. Práve toto ľudské môže byť väčšinou vstupnou bránou k evanjelizácii, evanjelizácii, ako o nej sníval aj Ján Pavol II., ktorý viac razy opakoval: cestou Cirkvi je človek! František hovorí to isté. Cestou Cirkvi je človek: cez to ľudské sa priblížime k ľuďom a oni sa priblížia k nám a ak Pán požehná, otvorí sa hlbší priestor pre vstup evanjelia do ľudského srdca.
Domnievam sa, že vyššie spomenutý výrok evanjelistu Marka je jedným z interpretačných kľúčov giest a slov pápeža Františka. Myslím, že túto skutočnosť treba zdôrazniť , aby sme porozumeli tomu, čo pápež František robí. Z periférie nezáujmu robí predmet svojho a nášho záujmu, lebo nik sa nesmie cítiť vylúčený a Bohom zabudnutý. Pre ľudí z periférií je možno prítomnosť pápeža viac ako jeho slová, treba si však uvedomiť, že cez tú jeho prítomnosť vnímajú prítomnosť Boha, cez ten jeho záujem vnímajú záujem Boha. Ak pápež poukázal na službu sestier Matky Terezy v Petržalke alebo saleziánov na Luniku IX., chcel tým povedať: pozrite, Boh je naozaj medzi vami prítomný skrze ľudskosť a službu týchto ľudí, ľudí, ktorí milujú Boha skutočne úprimne a túto lásku premieňajú na službu blížnemu, čiže presne tak, ako to Ježiš žiada. Samozrejme treba dodať, že perifériou nie sú len ľudia v hmotnej núdzi, osamotenosť a opustenosť dnešných ľudí je čoraz väčším problémom… Nuž, ak sa niektorí kňazi a veriaci čudujú alebo pohoršujú nad tým, že pápež navštívil takýchto ľudí a je im viac ľúto, že pápež nemal na sebe viac farebných čipiek, tak nepochopili evanjelium. Lenže neveriaci takýchto kresťanov, ktorí zdôrazňujú brmbolce, čipky a nemajú pochopenie pre biedu sveta, tiež veľmi ťažko pochopia. Biedou ľudí sveta je aj to, že nepoznajú Ježiša a jeho učenie a že v sebe udusili hlas, ktorý ich volá k tomu, aby Boha hľadali. Ježiš vraví, choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium. My katolíci musíme , ak chceme byť verní tomuto poslaniu, viesť určitý dialóg so svetom, s tými, ktorí pochybujú, hľadajú alebo neveria. Nemôžeme, ako pápež zdôraznil, nariekať aká je doba, nemôžeme si stavať nejaké obranné pozície ako hrady, do ktorých sa zavrieme a budeme ostreľovať svet slovami odsúdenia. Treba, ako pápež povedal, vyhrnúť si rukávy a ísť do práce. To znamená, žiť evanjelium tam, kde som a taký aký som. Nostalgia za starými časmi nepomôže. Súdení budeme z lásky, ktorá má konkrétnu podobu: Bol som hladný a dali ste mi jesť…bol som chorý a navštívili ste ma…bol som vo väzení a prišli ste ma pozrieť...Podaktorí pápeža kritizovali, vraj je málo zbožný, pravda je ale tá, že pápež nedáva svoju zbožnosť na obdiv, lebo dobre vie, že zbožnosť a obrady bez lásky a skutkov milosrdenstva nás do neba neprivedú. U neho je vidieť viac tie skutky, na ktoré bude zvedavý aj Pán Boh, keď nás bude súdiť. Neplatí náhodou biblické strom možno poznať po ovocí? Možno práve tí, ktorí najviac pápeža kritizujú, radi poukazujú na svoju zbožnosť , ale k bežnému človeku sa nevedia priblížiť. Nábožnosť je nesmierna dôležitá, ale užitočná je len vtedy, ak buduje živý a úprimný vzťah s Bohom, ktorý vyústi do lásky k blížnemu. A to, že mnohé veci František robí inak, po novom, nuž pekne to povedal arcibiskup Cyril Vasiľ: Nejde len o učenie Františka, ale o učenie Ježiša Krista, ktoré súčasný pápež interpretuje v tejto chvíli, pre túto dobu a pre túto situáciu v Cirkvi. To, že to pápež takto podáva a učí, i to, že je to pre nás v niečom iné, prekvapivé, netradičné a odvážne, by nemalo byť prekážkou k tomu, aby sme sa inšpirovali ( povedzme aj samotným pápežom, ale vždy Kristom) a každý v rámci svojho životného príbehu ponúkli radosť evanjelia ľuďom, ktorých stretávame. Nota bene: keď čítate evanjeliá, nemáte pocit, že taký bol aj Ježiš? Prekvapivý, netradičný, odvážny, zároveň veľmi ľudský a jedinečne Boží? Amen.
