Farnosť Merašice Oficiálne stránky Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Merašice
Milí bratia a sestry!
Slová Ježišovej pochvaly na adresu stotníkovej viery by nás mali viesť k úvahe a našej viere. Stotník bol rímsky vojak a predsa Pán jeho vieru vyzdvihuje nad vieru celého Izraela. A to nie je všetko. Sláva stotníkovej viery sa nesie celými dejinami, keďže slová tohto pohana sú oddávna súčasťou liturgie sv. omše, modlíme sa ich tesne pred tým, ako prijmeme najvzácnejšieho Hosťa do domu nášho srdca, vo svätom prijímaní. Pane, nie som hoden, aby si vošiel… Prečo našiel stotník také zaľúbenie v Ježišových očiach? Zdá sa, že tento vojak Ježišovi už vnútorne patril ešte skôr, ako prostredníctvom iných poprosil o záchranu svojho sluhu. Sv. Augustín poznamenáva, že práve pokora bola tou bránou, ktorou Ježiš vošiel, aby sa ujal toho, ktorý mu už patril. Ľudská charakteristika stotníka bola ohromná: bol veľkodušný človek, postavil totiž v Kafarnaume Židom synagógu; o Ježišovi mal vznešenú mienku a ako pohan sa neodvážil žiadať sám, preto posiela iných, ktorých považuje za hodnejších, aby sa u Ježiša prihovorili. Je to veľká lekcia pre revidovanie nášho postoja vo viere v duchu slov spomínaného sv. Augustína. Keď totiž hovorí o Cirkvi tvrdí, že niektorí, ktorí si myslia, že sú vnútri ( v Cirkvi), stoja v skutočnosti vonku a iní, ktorí sa zdá, že sú vonku, sú v skutočnosti vnútri. Dôsledkom straty úžasu z blízkosti nášho Pána v Eucharistii, je aj strata radosti z viery, ktorá sa zmocnila väčšiny kresťanov v Európe. Ak totiž nedokážeme Ježišovi opakovane hovoriť, ako nás jeho blízkosť a dobrota privádzajú k úžasu, ako sme šťastní z toho, že nás toľko razy poctil svojou návštevou v dome nášho srdca, nielenže prídeme o radostné nadšenie, ktoré by nemalo veriacemu kresťanovi chýbať, ale nakoniec nás táto ľahostajnosť privedie k strate viery, a tak sa môže ľahko stať, že hoc si budeme o sebe myslieť, že sa nachádzame v samom srdci Cirkvi, v skutočnosti sa môžeme ocitnúť za jej bránami.
Ľudovít Malý
