Určite nám nie je ľahostajná situácia našich súčasníkov, ktorí opúšťajú priestor kresťanskej viery, tobôž, ak ide i našich blízkych. Kladieme si otázku, čo robiť, aby znova objavili krásu a dôležitosť kresťanskej viery v živote. Dnešnému liturgickému oslávencovi sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa podarilo priviesť jeho brata sv. Petra k Ježišovi ( por. Jn 1, 41- 42). Nesmieme si ale naivne predstavovať, že to bolo hneď, akoby lúsknutím prstov. Ondrej totiž Ježiša poznal skôr ( por. Jn 1, 39). Čas, ktorý Ondrej trávil s Ježišom, bol časom napĺňania. Ondrej sa napĺňal Ježišovou prítomnosťou až do okamihu, keď sa pohár radosti prelial aj na Petra. Priviedol Petra k Ježišovi. Nemôžeme dať iným, čo sami nemáme. Ak my sami nepijeme z prameňa, ktorým je Ježiš, ako chceme napájať dúškami povzbudenia a vlastného príkladu iných? Čo už len môže pretekať z pohára našich duší na iných, keď sami trpíme deficitom prázdnoty. Tu máme dôležitý princíp stratégie privádzania iných k Ježišovi: sami sa musíme pravidelne napájať Ježišovou láskou, aby sme ju mohli prelievať na iných s nádejou, že ak im zachutí dúšok od nás, budú chcieť sami piť priamo z prameňa, ktorým je Ježiš. Advent vyzýva aj k tejto bedlivosti, dávať pozor na pohár vlastnej duše, aby nezíval prázdnotou. Všetci dobre vieme, čo sa stane s človekom, ktorý nemá dostatočný prísun tekutín. Lekári nám neprestajne pripomínajú: pite tekutiny, nezabúdajte na pitný režim, najmä v chorobe. Vyschnutý prameň nikoho nepritiahne. Sviežosť našej viery má byť poukazom na prameň živej vody, ktorý dáva Ježiš.
Ľudovít Malý