Väčšinou si ľudia pokoj spájajú s oddychom, nestresovaním sa. Prorok Izaiáš ale vidí priamu súvislosť pokoja so zachovávaním Božích príkazov, keď doslova Pán prostredníctvom Izaiáša hovorí: Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka…( por. Iz 48, 17-19). Ako veriaci kresťania dobre vieme, že zlo je dôsledkom odklonu od Boha. A snáď každý praktizujúci katolík potvrdí, že po svätej spovedi, po sv. omši, po úprimnej modlitbe, vstúpi do jeho duše pokoj. Niekto by mohol povedať, že veď taký pokoj získa aj po túre v lese, po vypočutí peknej skladby alebo po sedení u terapeuta. Omyl. Hlboký omyl. Zdanlivo to vypadá tak, že zdroje pokoja sú rovnocenné v zmysle pokoj ako pokoj, len nech mámme pokoj. Avšak Boh dáva Boží pokoj, ktorý svet dať nemôže. Preto my veriaci kresťania tvrdíme, že tento Boží pokoj je celkom inej kvality ako ľudský pokoj. Tým nezmenšujeme dôležitosť všetkého ľudského, čo do duše môže priniesť pokoj. Nech by to však bolo akokoľvek ušľachtilé, stále je to len v ľudskej rovine, ktorá nikdy nedosiahne hĺbky, intenzitu a rozsah Božieho pokoja. Keď sa vrátime k Izaiášovi môžeme povedať, že Boh nám sľubuje svoj pokoj, ak si budeme viac všímať jeho slovo a riadiť sa ním. Je to naozaj tak, že človek cíti pokoj, ak si viac všíma to Božie. Boh je grant a nenechá svojich, aby sa len namáhali zachovávaním jeho prikázaní, ale každú dobrú snahu odmieňa svojim pokojom. Boží pokoj nech vás všetkých sprevádza na každom kroku.
Ľudovít Malý