Liturgický komentár k sláveniam Veľkonočného trojdnia

 

Veľkonočné trojdnie je časový úsek od večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, do druhých vešpier Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Kristus nás vykúpil a dokonale oslávil Boha veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Ako je nedeľa vrcholom týždňa, tak je slávnosť Veľkej noci žiarivým vrcholom liturgického roku, v ktorom sa tajomstvo Veľkej noci sprítomňuje a uskutočňuje.

Večerná omša na pamiatku Pánovej večere

Cirkev ju slávi vo večerných hodinách na Zelený štvrtok a spomína na Poslednú večeru Pána Ježiša, pri ktorej ustanovil Eucharistiu, sviatosť kňazstva a dal nám príkaz o bratskej láske. Na tieto tajomstvá treba zamerať pozornosť ducha, o nich sa má hovoriť v homílii.
Svätostánok má byť pred omšou prázdny. Počas oslavnej piesne Sláva Bohu na výsostiach zvonia zvony, potom sa odmlčia až do Veľkonočnej vigílie. (V minulosti sa v tejto súvislosti hovorilo o zviazaní zvonov, niekde sa používali rapkáče.) Tam, kde je tradícia, je dobré zachovať obrad umývania nôh dvanástim vybraným mužom. Týmto úkonom sa predstavuje Kristova slúžiaca láska, zároveň je to apel , aby sme aj my robili tak ako nám to Pán ukázal a prikázal.
Vyznanie viery sa v tejto omši vynecháva.
V obetnej procesii možno priniesť dary pre chudobných zozbierané najmä počas Pôstu
Predpisy umožňujú, aby okrem diakonov, akolytov aj mimoriadni rozdávatelia sv. prijímania zaniesli Eucharistiu v tento deň chorým do domácností ( Aj tu vidno opodstatnenosť služby mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania, Cirkev počíta s touto službou, preto ju umožňuje predpismi. O tom, aká je to pomoc pre kňaza vo farnosti, nemožno pochybovať a na ilustráciu duchovného úžitku stačí vypočuť si chorých, ktorí s nadšením túto možnosť prijímajú).
Po modlitbe po prijímaní sa zoradí procesia na prenesenie Najsvätejšej Sviatosti na miesto, kde sa bude uchovávať. Kaplnka má byť, pokiaľ možno, oddelená od hlavnej lode, veľmi triezvo vyzdobená. Počas prenášania Sviatosti sa spieva eucharistická pieseň , pred uložením do svätostánku pieseň Tantum ergo. Po incenzovaní Sviatosti sa svätostánok uzavrie. V tento deň je zakázané vyložiť Sviatosť v monštancii. Kaplnka, kde je Eucharistia uchovávaná, nesmie byť označovaná slovom „hrob“, nakoľko neznázorňuje hrob, ale je v nej uchovávaná Sviatosť oltárna.
Liturgia odporúča práve v tento deň tichú adoráciu- eucharistickú poklonu, ktorá je prvotnou formou ostatných adorácií. (Formy adorácií: jednoduchá návšteva- krátka, Eucharistia v svätostánku; pred vyloženou Sviatosťou v monštrancii alebo cibóriu- krátka alebo dlhšia a tzv. večná poklona.) Je vhodné poznamenať, že uloženie Sviatosti oltárnej v dnešný deň je zamerané na uloženie Pánovho tela pre sv. prijímanie na Veľký piatok a pre chorých. (Uchovávanie Oltárnej sviatosti od prvých počiatkov Cirkvi bolo motivované nadovšetko tým, aby sa mohlo poslúžiť chorým, toto uchovávanie neskôr podnietilo vznik samotnej adorácie.)
Po skončení omše sa odhalí oltár , na ktorom sa celebrovalo ( symbol Kristovej opustenosti v Getsemanskej záhrade), kríže ostávajú zahalené červeným alebo fialovým závojom.

Možnosť získať odpustky: recitovaním alebo spevom Tantum ergo( Ctíme túto sviatosť).
Odporúčania: zamerať pozornosť ducha na tajomstvá dnešného dňa- ustanovenie Sviatosti oltárnej, sviatosti kňazstva a príkaz o slúžiacej láske.
Kostol bude otvorený hodinu po sv. omši ( v prípade záujmu aj viac).

Slávenie utrpenia a smrti Pána

Na Veľký piatok podľa pradávnej tradície Cirkev neslávi Eucharistiu, konajú sa obrady Slávenie utrpenia a smrti Pána.V tento deň Cirkev rozjíma o umučení a smrti svojho Pána a Ženícha a uctieva kríž. Je to deň pokánia v celej Cirkvi, zdržiavame sa mäsitého pokrmu a postíme sa.
Odporúča sa sláviť posvätné čítanie a ranné chvály ( to je časť liturgie hodín) v kostole za účasti ľudu .
Liturgické obrady sa majú konať v popoludňajších hodinách okolo pätnástej hodiny. Liturgia v tento deň má tri časti:bohoslužba slova, poklona krížu a sväté prijímanie ( nikomu nie je dovolené nič svojvoľne meniť, táto štruktúra pochádza z dávnej tradície Cirkvi).
Na začiatku obradov kňaz a prisluhujúci idú k oltáru v tichosti, všetci stoja. Nasleduje úkon padnutia na tvár- prostrácia ( vyjadruje pokorenie pozemského človeka a žiaľ i bolesť Cirkvi), všetci si kľaknú. Rozprávanie o umučení Pána- pašie- podľa Jána sa spievajú alebo recitujú tak ako na Kvetnú nedeľu. Nasleduje homília. Poslednou časťou bohoslužby slova je slávnostná modlitba veriacich. Obsahuje desať modlitieb. Kňaz najprv povie úvodnú výzvu, ktorou ohlási úmysel, potom sa modlí príslušnú modlitbu. Všetci stoja.
Poklona svätému krížu možno vykonať dvoma formami: so zahaleným a nezahaleným krížom. Kňaz spieva: Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Ľud spevom odpovedá: Poďte, pokloňme sa!. Všetci si kľaknú a zachovajú ticho plné úcty. To sa opakuje tri razy. Potom sa krížu pokloní kňaz, posluhujúci a časť veriacich a na záver po výzve všetci spoločne. Poklona krížu je veľmi dôležitým prvkom tohto slávenia, zvýraznený je aj možnosťou získať odpustky za účasť na poklone krížu.
Treťou časťou liturgie je sväté prijímanie ( znak pokoja sa dnes nedáva). Po jeho skončení sa oltár obnaží a nechá sa pri ňom kríž so štyrmi svietnikmi. Liturgia Utrpenia a smrti Pána sa skončila.
Možnosť získať odpustky: za účasť na poklone krížu.
Nezabudnime: pred krížom sa dnes až do Veľkonočnej vigílie kľaká.
Zdržiavame sa mäsa a platí prísny pôst ako na Popolcovú stredu..

V našich krajoch sa po skončení liturgie prenáša Najsvätejšia sviatosť do tzv. „Božieho hrobu“ a tam sa vystaví k poklone. ( Rímsky misál- hlavná liturgická kniha pre slávenie sv. omší a liturgie veľkonočného trojdnia, tento zvyk ľudovej zbožnosti neuvádza, podobne ani Obežník pre prípravu a slávenie veľkonočných sviatkov Kongregácie pre bohoslužbu z r.1988 ako ani Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii z r.2001. Vystavenie Oltárnej sviatosti v monštrancii v „Božom hrobe“ je síce pre naše územie schválené ako výnimka a koná sa podľa knihy Osobitné obrady na Veľký piatok, Bielu sobotu a na nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania z r.1988…, avšak aj samotné úvodné poznámky spomenutej knihy počítajú s možnosťou, že Oltárna sviatosť nemusí byť vystavená v monštrancii a možno konať súkromnú poklonu pred svätostánkom. Vystavenie Oltárnej sviatosti v „Božom hrobe“ mnohí zdôvodňujú tradíciou na našom území, ktorá je schválená príslušnou kongregáciou. Ide však o ľudovú zbožnosť, ktorá bola pridaná k liturgii. Vzniká dojem akoby išlo o jeden ucelený liturgický úkon. Avšak v úvodných poznámkach Osobitných obradov sa uvádza, že po skončení liturgie Utrpenia a smrti Pána nasleduje prenesenie Oltárnej sviatosti. Čiže po skončení liturgie….Dôvodom, prečo liturgia nepočíta s možnosťou vystavenia Oltárnej sviatosti v monštrancii je, že sa Cirkev postí ( pôst na znak smútku), „ lebo jej vzali ženícha“, por. Mk 2, 19-20 a pozornosť sa upiera na kríž, ten možno uložiť práve k „ Božiemu hrobu“ , aby si ho veriaci uctili a tak rozjímali o Kristovom utrpení a smrti, veď práve z Kristovho prebodnutého boku sa zrodila Cirkev i sviatosti. Liturgia teda počíta s „ Božím hrobom“ a možno ho umiestniť v kostole a teda jeho vonkajšia podoba závisí od miestnych zvykov, štruktúra obradov Rímskeho misála však nepočíta s vystavením Oltárnej sviatosti a to aj pre vyššie uvedené dôvody. Veď aj samotný kostol v tento deň výrazne „ hovorí“ o opustenosti Krista a o pôste celej Cirkvi: svätostánok má byť prázdny, oltár je zbavený plachiet a ozdôb, svätená voda nie je vo sväteničkách, neslávi sa sv. omša…)

Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
Veľkonočná vigília

Podľa dávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, jeho príchodu. Vigília pripomína svätú noc , keď Pán vstal z mŕtvych, pokladá sa za „matku všetkých vigílií“, slávnosť všetkých slávností. V nej Cirkev bdie, očakáva Pánovo zmŕtvychvstanie a slávi sviatosti kresťanského zasvätenia. Kristovo zmŕtvychvstanie je základom našej viery a nádeje a krst a birmovanie nás uvádzajú do Kristovho veľkonočného tajomstva.
Stavba Veľkonočnej vigílie: po obrade svetla a veľkonočnom chválospeve Cirkev rozjíma o divoch, ktoré Boh vykonal pre svoj ľud
( liturgia slova) až do chvíle, keď je so svojimi novými členmi zrodenými v krste pozvaná k sviatostnému stolu, ktorý Pán pripravil Cirkvi ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania, kým nepríde.
Slávnosť sa koná v noci , nemá sa začať pred súmrakom. Obrady tvoria symbolické úkony a gestá, ich význam osvetľujú komentáre a modlitby. Oheň má byť taký, aby osvetlil noc. Po požehnaní ohňa sa požehnáva veľkonočná svieca paškál, ktorá naznačuje, že Kristus je svetlo sveta. Symbolika na paškáli: písmená alfa a omega znamenajú, že Kristus je počiatok i koniec, číslo letopočtu, že Kristus je Pán času a dejín, päť hrudiek tymianu päť rán Kristových. Procesiou, ktorú sprevádza len svetlo paškála, vchádza sprievod to tmavého kostola. Ako Izraelitov viedol ohnivý stĺp, tak kresťania kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom. Po druhom zvolaní Kristus svetlo sveta s odpoveďou Bohu vďaka si veriaci zažnú sviece od paškála ( so zažatými sviecami v rukách sa podobáme ľuďom očakávajúcich návrat svojho Pána podľa výzvy evanjelia) a po treťom zvolaní sa zažnú svetlá v kostole ( vyzdobený kostol pripomína zasľúbenú zem a cieľ nášho putovania- nebo…). Veľkonočný chválospevospevuje lyrickým spôsobom celé veľkonočné tajomstvo.

Druhú časť tvorí liturgia slova. Biblické čítania opisujú význačné udalosti dejín spásy. V rozjímaní pomáhajú komentáre, žalmy a modlitby. Treba čítať, ak je možné, všetky čítania: sedem zo Starého zákona, po nich sa spieva Glória ( zvonia zvony), nasledujú dve čítania z Nového zákona so slávnostným aleluja. Po evanjeliu má byť homília, čo ako krátka.

Tretiu časť tvorí krstná liturgia: litánie k svätým, požehnanie krstnej vody, krstné obrady. Obnovenie krstných sľubov sa koná so zažatými sviecami v rukách s odpoveďami na otázky ( zriekam, verím…) a pokropením ľudu ( tieto úkony pripomínajú krst, ktorý sme prijali, krst nás uviedol do Kristovho veľkonočného tajomstva- spolu s ním sme zomreli, boli pochovaní, s ním vzkriesení a s ním budeme aj kraľovať).
Štvrtú časť Vigílie tvorí slávenie Eucharistie (Eucharistia je v plnom zmysle veľkonočnou sviatosťou ).
Veľkonočná vigília končí záverečným prepustením ľudu s dvojnásobným zvolaním aleluja ( to sa vynecháva, ak po Vigílii bezprostredne nasleduje sprievod Vzkriesenia- procesia na oslavu Vzkrieseného).
Veľkonočné trojdnie končí vešperami Veľkonočnej nedele ( procesiu na oslavu vzkrieseného Krista možno konať aj po týchto vešperách, čím sa, zvýrazní samotná Veľkonočná nedeľa a koniec Veľkonočného trojdnia ).
Veľkonočné obdobie trvá 50 dní, do Turíc, slávi sa radostne ako jeden sviatočný deň.
Veľkonočná svieca sa uchováva cez veľkonočné obdobie pri ambóne. Pri krstoch počas veľkonočného obdobia sa používa voda posvätená počas Veľkonočnej vigílie.

Možnosť získať odpustky: za obnovu krstných sľubov.
Nezabudnime priniesť si sviecu.
Upozornenie: treba sa zúčastniť na celej Vigílii a vyhnúť sa prirýchlemu sláveniu.
Poznámka: Pri vstupe do kostola sa zvykneme prežehnávať namočením prstov ruky do svätenej vody, čo nám má pripomenúť krst, ktorý sme prijali.